Téma: Psychológia chorých a zdravotne postihnutých
Poruchy zmyslového a pohybového systému

Pojem postihnutie znamená zdravotný defekt spojený s deficitom niektorej orgánovej funkcie, alebo štruktúry.

Handicap – je sociálnou kategóriou, ktorá označuje nejaké zaťaženie čo znevýhodnenie.

Poruchy zraku:

Podľa miery zrakového postihnutia možno diferencovať 3 stupne:

1. slabozrakosť – obmedzenie zrakových funkcií na úroveň 5-15% bežnej kapacity

2. zbytky zraku – znamená praktickú slepotu – nevidomosť, pri ktorej postihnutý má nižšiu ako 4% schopnosť bežnej zrakovej kapacity a hraničí až s neschopnosťou vizuálnej diferenciácie predmetov

3. slepota – ťažké postihnutie spôsobujúce úplnú neschopnosť tvarového videnia, ale môže diferencovať svetlo, tmu, niekedy vie aj určiť, odkiaľ svetlo prichádza

Kompenzačnú funkciu zrakovej nedostatočnosti preberá sluchové a hmatové vnímanie, myslenie, reč a pamäť.

Dôležitú úlohu zohráva hmat, rozlišujeme:

• pasívny hmat – vzniká kombináciou rôznych druhov kožnej citlivosti na základe činnosti kožného analyzátora
• aktívny hmat – vzniká ako dôsledok aktívneho ohmatávania objektov
• sprostredkovaný – inštrumentálny hmat – ohmatávanie objektu sa deje pomocou nejakého nástroja, či náradia

Poruchy sluchu:

Podľa stupňa a etiológie poškodenia možno diferencovať:

• nedoslýchavosť – u dieťaťa strata sluchu dosahuje 71-90 decibelov
• veľmi ťažká sluchová porucha – zbytky sluchu so sluchovou stratou väčšou ako 91 decibelov
• strata sluchu – dieťa nepočujúce ak viac ako 110 decibelov, nie je vôbec schopné počuť hovorenú reč, je prelingválne hluché tz. sa narodilo hluché.

Takéto dieťa sa označovalo ako hluchonemé. Musí sa spoliehať na odzeranie, ak chce rozumieť reči.
Postihnuté deti majú tendenciu komunikovať posunkovou znakovou formou. Veľmi obmedzená sluchová percepcia sa prejavuje artikulačnou neobratnosťou, nepresnosťou, poruchami intonácie, prízvuku, chudobnou slovnou zásobou, primitívnou štruktúrou vety.

Poruchy motorického aparátu:

Telesným postihnutím chápeme telesné vady, chyby pohybového a podporného systému, deformitu kostí, kĺbov, šliach, svalov, poruchy cievneho a nervového systému, ak sa prejavujú postihnutím pohybovej funkcie.

Pohybový handicap býva často dôsledkom organického poškodenia CNS, detskej mozgovej obrny, úrazov, amputácií apod.

Takéto postihnutie má tieto základné psychologické aspekty: nedostačujúcu pohybovú obratnosť, deformáciu vonkajšieho vzhľadu.

- pohyblivosť nôh – je dôležitá pre samotnú lokomociu, ktorá umožňuje nezávislosť na iných ľuďoch
- pohyblivosť rúk – je dôležitá pre samoobsluhu a pre aktívny kontakt s prostredím
- pohyblivosť hovoridiel, mimických svalov – ohrozuje rozvoj verbálnej a neverbálnej komunikácie
- pohybový handicap v predškolskom veku – ak je spojený s nejakou telesnou deformáciou vyvoláva ambivaletné až odmietavé reakcie
- v dospievaní a v adolescencii sa telesné postihnutie premieta do osobnostnej štruktúry
Pokiaľ dieťa nemá postihnutú motoriku hovoridiel a intelekt je schopné zaškolenia v normálnej škole.

Psychologická starostlivosť o deti zdravotne znevýhodnené :

Zdravotné postihnutie ovplyvňuje celú osobnosť a tiež jeho sociálnu situáciu po celý život.
Sociálnu stigmu často uštedrujú aj zamestnávatelia, ktorí sa boja prijať telesne postihnutých do pracovného pomeru a kolektívu /strach z konfliktov, z chorobnosti, nezvládnutia úloh/

Z psychologického hľadiska je dôležité vedieť:

• ako rodina prijala dieťa s istým znevýhodneným a aké sú jeho podmienky na jeho výchovu a začlenenia do spoločnsoti
• akými vrodenými spôsobilosťami disponuje, či má defekt vplyv na kognitívne funkcie
• je defekt vrodený, alebo získaný
• je dieťa spôsobilé pre školskú edukáciu
• ide o defekt alebo dieťa má viac funkcií postihnutých
• je spôsobilé svojimi schopnosťami rozumieť realite
• v akej spoločenskej minorite vyrastá
• má materiálne zabezpečenie pre možnosť lepšej starostlivosti
• má perspektívnu možnosť začleniť sa do pracovných pozícií

Prax poukazuje, že pozitívnym výchovným činiteľom u handicapovaných je: /Požár/

• všeobecná ľudskosť
• učenie k samoobslužnosti
• skoré začleňovanie do zdravej spoločnosti
• podporovanie tvorivosti a nadania
• budovanie zdravej identity a čistých vzťahov

Psychosomatické poruchy a ich prejavy:

Obsah pojmu psychosomatické poruchy znamená viac, či menej nevyhranenú kategóriu ochorení v prípadoch, keď psychické či duševné vplyvy vyvolávajú poruchy prejavujúce sa v oblasti telesných funkcií, či fyziologických zmien.

Na každej zdravotnej dysfunkcii participujú činitele:
• somatické
• psychické
• sociálne

Balcar: K somatickým ochoreniam kde participuje vplyv psychických činiteľov v príčinnej súvislosti zaraďujeme:

• záchvatové ochorenia, kŕčové stavy, straty vedomia
• poruchy termoregulácie, zvýšenie teploty, horúčkovité stavy
• poruchy cievnej dynamiky, migrénové bolesti hlavy
• poruchy látkovej výmeny, mentálna anorexia, bulímia, obezita
• záchvatové ochorenia dýchacích ciest
• kožné ochorenia, atopický ekzém, bradavice
• poruchy funkcie tráviaceho aparátu

V etiopatogenéze psychosomatických porúch sa najčastejšie uvádzajú:

• genetická dispozícia – sklon k zraniteľnosti stresom, nízka odolnosť k stresu

K vzniku psychosomatickej poruchy dieťaťa prispievajú tri faktory:

1. fyziologická zraniteľnosť dieťaťa
2. určitý špecifický typ rodinnej funkčnosti – minimálna komunikácia, napätie
3. prítomnosť emocionálneho problému
Balcar: Príčiny psychosomatických porúch:

1. nezvládnuté, nedožité, neodreagované emócie
2. individuálna konštitučná somatická dispozícia
3. konflikt medzi protikladnými často neuvedomovanými motívmi citovo závažnej povahy
4. psychofyziologické patologické učenie napodobňovaním a spevňovaním

Rodina a škola sú najčastejšie živnou pôdou takýchto porúch.

Psychosomatická rodina – sú rizikové nevyváženosťou vzťahov vo vnútornej väzbe. Ide o príliš uvoľnené rozpadávajúce sa vzťahy.

Nebezpečný je úkaz tzv. triangulácie, keď si rodičia riešia vzájomné konflikty prostredníctvom dieťaťa. Psychosomatická porucha je tu dôsledkom, komunikáciou, nástrojom vzťahovej dynamiky v rodine.

V škole sú to zasa problémy pedagogického taktu, netaktu učiteľa, osobnosť učiteľa, jeho vzťah k žiakom, nedocenenie, irónia, výsmech.

Zlámalová: uvádza presvedčivé zmiernenie alebo ústup ťažkostí:

• pri zmene prostredia – v nemocnici, cez víkend, prázdniny
• pri zmene učiteľa – triedy, pri redukcii mimoškolských záujmov

Psychosomatické ťažkosti znižujú aktivitu a výkonnosť dieťaťa /zvracanie, bolesti hlavy a pod./

Psychologická liečba psychosomatickej poruchy by mala:

• súčasne obsahovať náčrt úpravy telesného stavu, či funkcie
• zmenu sebapoňatia dieťaťa z chorého, na dieťa zdatné
• podporu rozpoznávania a otvoreného vyjadrovania

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk