Téma: Psychológia chorých a zdravotne postihnutých
Poruchy zmyslového a pohybového systému

Pojem postihnutie znamená zdravotný defekt spojený s deficitom niektorej orgánovej funkcie, alebo štruktúry.

Handicap – je sociálnou kategóriou, ktorá označuje nejaké zaťaženie čo znevýhodnenie.

Poruchy zraku:

Podľa miery zrakového postihnutia možno diferencovať 3 stupne:

1. slabozrakosť – obmedzenie zrakových funkcií na úroveň 5-15% bežnej kapacity

2. zbytky zraku – znamená praktickú slepotu – nevidomosť, pri ktorej postihnutý má nižšiu ako 4% schopnosť bežnej zrakovej kapacity a hraničí až s neschopnosťou vizuálnej diferenciácie predmetov

3. slepota – ťažké postihnutie spôsobujúce úplnú neschopnosť tvarového videnia, ale môže diferencovať svetlo, tmu, niekedy vie aj určiť, odkiaľ svetlo prichádza

Kompenzačnú funkciu zrakovej nedostatočnosti preberá sluchové a hmatové vnímanie, myslenie, reč a pamäť.

Dôležitú úlohu zohráva hmat, rozlišujeme:

• pasívny hmat – vzniká kombináciou rôznych druhov kožnej citlivosti na základe činnosti kožného analyzátora
• aktívny hmat – vzniká ako dôsledok aktívneho ohmatávania objektov
• sprostredkovaný – inštrumentálny hmat – ohmatávanie objektu sa deje pomocou nejakého nástroja, či náradia

Poruchy sluchu:

Podľa stupňa a etiológie poškodenia možno diferencovať:

• nedoslýchavosť – u dieťaťa strata sluchu dosahuje 71-90 decibelov
• veľmi ťažká sluchová porucha – zbytky sluchu so sluchovou stratou väčšou ako 91 decibelov
• strata sluchu – dieťa nepočujúce ak viac ako 110 decibelov, nie je vôbec schopné počuť hovorenú reč, je prelingválne hluché tz. sa narodilo hluché.

Takéto dieťa sa označovalo ako hluchonemé. Musí sa spoliehať na odzeranie, ak chce rozumieť reči.
Postihnuté deti majú tendenciu komunikovať posunkovou znakovou formou. Veľmi obmedzená sluchová percepcia sa prejavuje artikulačnou neobratnosťou, nepresnosťou, poruchami intonácie, prízvuku, chudobnou slovnou zásobou, primitívnou štruktúrou vety.

Poruchy motorického aparátu:

Telesným postihnutím chápeme telesné vady, chyby pohybového a podporného systému, deformitu kostí, kĺbov, šliach, svalov, poruchy cievneho a nervového systému, ak sa prejavujú postihnutím pohybovej funkcie.

Pohybový handicap býva často dôsledkom organického poškodenia CNS, detskej mozgovej obrny, úrazov, amputácií apod.

Takéto postihnutie má tieto základné psychologické aspekty: nedostačujúcu pohybovú obratnosť, deformáciu vonkajšieho vzhľadu.

- pohyblivosť nôh – je dôležitá pre samotnú lokomociu, ktorá umožňuje nezávislosť na iných ľuďoch
- pohyblivosť rúk – je dôležitá pre samoobsluhu a pre aktívny kontakt s prostredím
- pohyblivosť hovoridiel, mimických svalov – ohrozuje rozvoj verbálnej a neverbálnej komunikácie
- pohybový handicap v predškolskom veku – ak je spojený s nejakou telesnou deformáciou vyvoláva ambivaletné až odmietavé reakcie
- v dospievaní a v adolescencii sa telesné postihnutie premieta do osobnostnej štruktúry