referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Lucia
Piatok, 13. decembra 2024
Psychologické metódy
Dátum pridania: 27.08.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: MgrBcRia
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 321
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 9.9
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 16m 30s
Pomalé čítanie: 24m 45s
 
Téma : Psychologické metódy

Cieľom snaženia v psychológii je vyzbrojiť túto vedu, ako hociktorú inú vedu, objektívnymi metódami, t.j. takými metódami, ktoré by skúmané javy verne zachytávali, opisovali a to tak, aby aj ostatní bádatelia mohli dané javy jednoznačne overiť a vysvetliť. Dnes sa otázka metód kryštalizuje.

Veda - to je predovšetkým výskum.
Preto sa charakteristika vedy nevyčerpáva určením jej predmetu; zahrnuje aj určenie jej metód.

Metódy, t.j. cesty, spôsoby poznania - sú spôsoby, prostredníctvom ktorých sa poznáva predmet vedy.
Z jednej strany slúžia pre odhalenie zákonitostí a z druhej strany sa samotné opierajú o základné zákonitosti predmetu.

Cieľom každej vedeckej metódy je podať objektívne platný poznatok, ktorý je výsledkom systematickej práce, je overiteľný a prináša teoretické osvetlenie daného problému s možnosťou jeho praktickej aplikácie.

Psychológia, samozrejme, používa celú škálu rozličných metód, pričom niektoré z nich sú spoločné, používajú ich aj iné vedy, ale niektoré sú špecifické pre psychológiu. Uvedieme aspoň najdôležitejšie psychologické metódy.

Psychologické metódy:
(pozorovanie, experiment, rozhovor, Interwiu, dotazník, sociometria, kazuistika-štúdium prípadu)

Pozorovanie - je to jedna zo základných psychologických metód.
Je to jedna z najstarších výskumných metód v psychológii. Tvorí jeden z hlavných prístupov k poznaniu psychických javov u iných ľudí. Pomocou pozorovania môžeme skúmať výrazové prejavy skúmaných osôb.

Ide tu predovšetkým o analýzu činnosti, o analýzu správania skúmaných osôb v ich normálnych životných podmienkach a situáciách bez umelého zasahovania výskumníka. Pomocou tejto metódy sa dozvedáme o prirodzenom priebehu psychického javu. Nie každé pozorovanie je však vedeckou metódou.

Aby ho bolo možné považovať za vedeckú metódu, musí zodpovedať istým požiadavkám.

a) Musí byť cieľavedomé. Znamená to, že si musíme ešte pred pozorovaním jasne stanoviť cieľ pozorovania, čo vlastne chceme pozorovať.

b) Pozorovanie musí byť plánovité. Nestačí teda vytýčiť si cieľ pozorovania, treba si ešte celé pozorovanie presne naplánovať, čo si vyžaduje dôkladnú prípravu na každé pozorovanie. Niekedy sa v psychológii používajú tzv. pozorovacie hárky, ktoré obsahujú hlavné body, na ktoré sa chceme pri pozorovaní sústrediť.

c) Pozorovanie musí byť systematické. Nie je možno spoliehať sa na jednorázové pozorovanie, na povrchný subjektívny odhad, ale iba na sústavné, dlhodobé, teda systematické pozorovanie.

d) Pozorovanie musí byť presné.

Znamená to, že pri pozorovaní treba zachytávať iba to, čo objektívne pozorujeme a nedodávať nijaké fakty, ktoré sme bezprostredne nepozorovali.

Významným prostriedkom na dosiahnutie presnosti je záznam. Dnes to uľahčuje filmovacia kamera, videozáznam, megnetofonický záznam, avšak často je výhodnejšie robiť si písomný záznam, ktorý potom musí byť stručný, avšak presný a úplný.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: 1. BAKOŠOVÁ, Zlatica. : 2005. Sociálna pedagogika ako životná pomoc. FF UK Bratislava : STUMUL, 2005. 203 s. ISBN 80-89236-00-6 , 2. POŽÁR Ladislav : Súhrn prednášok z Všeobecnej a vývinov psychológie MOV
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.