Téma : Psychologické metódy

Cieľom snaženia v psychológii je vyzbrojiť túto vedu, ako hociktorú inú vedu, objektívnymi metódami, t.j. takými metódami, ktoré by skúmané javy verne zachytávali, opisovali a to tak, aby aj ostatní bádatelia mohli dané javy jednoznačne overiť a vysvetliť. Dnes sa otázka metód kryštalizuje.

Veda - to je predovšetkým výskum.
Preto sa charakteristika vedy nevyčerpáva určením jej predmetu; zahrnuje aj určenie jej metód.

Metódy, t.j. cesty, spôsoby poznania - sú spôsoby, prostredníctvom ktorých sa poznáva predmet vedy.
Z jednej strany slúžia pre odhalenie zákonitostí a z druhej strany sa samotné opierajú o základné zákonitosti predmetu.

Cieľom každej vedeckej metódy je podať objektívne platný poznatok, ktorý je výsledkom systematickej práce, je overiteľný a prináša teoretické osvetlenie daného problému s možnosťou jeho praktickej aplikácie.

Psychológia, samozrejme, používa celú škálu rozličných metód, pričom niektoré z nich sú spoločné, používajú ich aj iné vedy, ale niektoré sú špecifické pre psychológiu. Uvedieme aspoň najdôležitejšie psychologické metódy.

Psychologické metódy:
(pozorovanie, experiment, rozhovor, Interwiu, dotazník, sociometria, kazuistika-štúdium prípadu)

Pozorovanie - je to jedna zo základných psychologických metód.
Je to jedna z najstarších výskumných metód v psychológii. Tvorí jeden z hlavných prístupov k poznaniu psychických javov u iných ľudí. Pomocou pozorovania môžeme skúmať výrazové prejavy skúmaných osôb.

Ide tu predovšetkým o analýzu činnosti, o analýzu správania skúmaných osôb v ich normálnych životných podmienkach a situáciách bez umelého zasahovania výskumníka. Pomocou tejto metódy sa dozvedáme o prirodzenom priebehu psychického javu. Nie každé pozorovanie je však vedeckou metódou.

Aby ho bolo možné považovať za vedeckú metódu, musí zodpovedať istým požiadavkám.

a) Musí byť cieľavedomé. Znamená to, že si musíme ešte pred pozorovaním jasne stanoviť cieľ pozorovania, čo vlastne chceme pozorovať.

b) Pozorovanie musí byť plánovité. Nestačí teda vytýčiť si cieľ pozorovania, treba si ešte celé pozorovanie presne naplánovať, čo si vyžaduje dôkladnú prípravu na každé pozorovanie. Niekedy sa v psychológii používajú tzv. pozorovacie hárky, ktoré obsahujú hlavné body, na ktoré sa chceme pri pozorovaní sústrediť.

c) Pozorovanie musí byť systematické. Nie je možno spoliehať sa na jednorázové pozorovanie, na povrchný subjektívny odhad, ale iba na sústavné, dlhodobé, teda systematické pozorovanie.

d) Pozorovanie musí byť presné.

Znamená to, že pri pozorovaní treba zachytávať iba to, čo objektívne pozorujeme a nedodávať nijaké fakty, ktoré sme bezprostredne nepozorovali.

Významným prostriedkom na dosiahnutie presnosti je záznam. Dnes to uľahčuje filmovacia kamera, videozáznam, megnetofonický záznam, avšak často je výhodnejšie robiť si písomný záznam, ktorý potom musí byť stručný, avšak presný a úplný.