Delenie podľa toho, kde sa uskutočňujú:

1. Laboratórny experiment (ktorý sme práve opísali)

2. Terénny experiment (uskutočňuje sa priamo v teréne, napr. vo fabrike, v škole)

3. Prirodzený experiment (napr. pri skúmaní malých detí môžeme použiť hru, ktorá je prirodzenou činnosťou detí a pomocou hry môžeme skúmať napr. egoizmus či iné vlastnosti detí, pričom v tomto prípade to nemusí byť v ich zvyčajnom prostredí, teda v škôlke, ale môžeme použiť aj laboratórium alebo inú miestnosť).

Rozhovor (interview).

Pri tejto metóde je veľmi dôležité, aby sa najskôr vytvoril vzťah vzájomnej dôvery medzi skúmanou osobou a psychológom. V opačnom prípade, ak sa taký vzťah nevytvorí, nemôže daný psychológ túto metódu použiť.

V takom prípade nezostáva nič iné, ako klienta (skúmanú osobu) odkázať na iného psychológa, kde sa možno podarí vytvoriť vzťah vzájomnej dôvery.

Aj v prípade, že sa podarila nadviazať potrebný vzťah, je tu vždy nebezpečenstvo subjektivizmu. Sú však veci, ktoré sa o danej osobe môžeme dozvedieť prakticky iba metódou rozhovoru. Rozhovor si treba vopred veľmi starostlivo pripraviť, naplánovať a potom sa treba v podstate pridržiavať tohto plánu.

Samozrejme, že rozhovor nikdy nezačíname tým, čo nás zaujíma, na čo sa chceme spýtať, ale vždy niečím, čo by mohlo danú skúmanú osobu zaujať. Pripravené otázky by potom mali byť do rozhovoru zaraďované nenútene, nenásilne.
Je to metóda, ktorá si vyžaduje obrovské skúsenosti, a preto by ju nemal používať začiatočník.

Psychologická analýza predmetov činnosti

O danom človeku sa často môžeme dozvedieť na základe jeho výtvorov - na základe obrázkov, ktoré nakreslil, denníkov, listov alebo iných predmetov, ktoré vyrobil, zhotovil.

Táto metóda je skôr pomocnou metódou, ale môže veľa napovedať. V každom prípade môže poslúžiť ako doplnok k iným psychologickým metódam. Presné spôsoby analýzy predmetov činnosti nie sú vypracované, pretože môže ísť o najrôznejšie výtvory. Práve preto si aj táto metóda vyžaduje veľké skúsenosti. Azda najlepšie rozpracovaná je analýza kresby, najmä kresby malých detí.

Metóda dotazníka:

Je to jedna z najrozšírenejších metód v psychológii. Používa sa na hromadné zisťovanie určitého javu, napr. ak chceme zistiť, ktorá kniha alebo ktorý film či hudobná skladba sa žiakom najviac páči, alebo ak chceme zistiť, aký vzťah majú učni k drogám atď.

Treba však povedať, že z množstva dotazníkových výskumov len niektoré prinášajú serióznejšie výsledky. Je to spôsobené najmä tým, že mnohí ľudia, ktorí dotazníky používajú (a aj zostavujú) nevedia prakticky nič o princípoch zostavovania dotazníkov a ani o interpretácii výsledkov dosiahnutých dotazníkovou metódou.

Aby sme dotazník správne zostavili, musíme dodržiavať prinajmenšom tieto zásady:

Treba starostlivo premyslieť, čo vlastne chceme dotazníkom dosiahnuť a presne určiť, čo má byť cieľom daného výskumu či prieskumu, ktorý jav je najpodstatnejší.
Jasne si treba uvedomiť, komu je dotazník adresovaný a podľa toho prispôsobiť tak obsahovú, ako aj formálnu stránku dotazníka.