Mimoriadne dôležitá je formulácia, štylizácia otázok v dotazníku:

- otázky musia byť jasné, zrozumiteľné, jednoznačné;
- nesmú byť sugestívne;
- nesmú sa prekrývať (nemali by sme sa v ďalšej otázke pýtať na niečo, na čo sme sa už pýtali, aj keď inými slovami);

- treba ich stavať tak, aby sme dostali odpoveď na to, čo nás naozaj zaujíma;
- otázky možno formulovať tak, že sa týkajú skúmaného javu priamo (napr. kto je v triede tvoj kamarát) alebo nepriamo (s kým by si chcel sedieť v lavici);
- otázok nesmie byť veľa (maximálne 60-80).

Ak posielame dotazníky anonymne (ak nás nezaujímajú názory konkrétneho človeka, ale celej skupiny - napr. dedinská alebo mestská mládež), potom je nutné rozoslať asi o 2/3 viac dotazníkov než potrebujeme na štatistické spracovanie výsledkov, pretože mnohé sa nevrátia alebo sa vrátia neúplné, resp. nepravdivo zapovedané.

Tiet treba, prirodzene, zo spracovania vylúčiť. Logicky vzniká otázka, či máme možnosť overiť si pravdivosť odpovedí v dotazníku.

V minulosti sa k tomu používali práve otázky, ktoré sa prekrývali, takže bolo možné zistiť, či na v podstate rovnakú otázku (iba ináč formulovanú) odpovedal respondent rovnako.

V súčasnosti sa od takého overovania pravdivosti odpovedí upustilo, pretože ak respondent zistí, že na danú otázku už odpovedal, môže považovať celý dotazník za neseriózny a potom ani jeho odpovede nebudú zrejme seriózne.
Ak však má byť dotazník vedeckou metódou, mal by, okrem otázok, ktoré nás naozaj zaujímajú, obsahovať aj tzv. škálu klamstva, škálu lži.

Sú to otázky, na ktoré poznáme odpoveď.

Tieto otázky sú vložené medzi ostatné otázky. Ak na istý počet takýchto otázok odpovie respondent nepravdivo, potom nesmiem daný dotazník vyhodnocovať. Aké sú to otázky? Napr.: „Klamali ste niekedy?“ „Stalo sa Ti niekedy, že sa Ti ráno nechcelo ísť do školy?“

Po zostavení dotazníka postupujeme tak, že najskôr urobíme predbežný prieskum s menším množstvom ľudí. Tento predbežný prieskum slúži na revíziu dotazníka, na spresnenie otázok, ktoré neboli dosť jasné, prípadne má ukázať možnosti, ako ho spracovať.

Až potom sa dotazník rozmnoží spolu so sprievodným listom (ten môže byť súčasťou dotazníka), v ktorom sa adresát stručne oboznámi s účelom dotazníka s ubezpečením, že výsledky dotazníka sú prísne dôverné a nebudú zneužité.
Vyplnené dotazníky spracúvame štatisticky, lebo iba presné, matematicko-štatistické vyhodnotenie materiálu môže zaručiť spoľahlivosť výsledkov a záverov.

Štatistické spracovania dotazníka sa nazýva kvantitatívne. Okrem toho treba dotazník spracovať aj kvalitatívne, t.j. najtypickejšie odpovedi treba roztriediť podľa určitých kritérií a uviesť ich do súladu s kvantitatívnou analýzou. Aby bola kvantitatívna analýza prehľadnejšia, vyjadrujeme ju v tabuľkách a grafoch.

Psychologické testy:

Veľmi často diskutovanou metódou v psychológii sú psychologické testy. Je to čisto psychologická metóda. Boli obdobia, kedy sa mnohí nazdávali, že je to všemocná metóda a zasa obdobia, kedy sa testy zatracovali ako nevedecké.

Treba povedať, že význam testov netreba ani podceňovať, ani preceňovať. Sú jednou z psychologických metód a majú, samozrejme, svoje opodstatnenie. Ich výhodou je, že umožňujú pomerne rýchle získanie mnohých údajov a kvantifikáciu získaných výsledkov (často dokonca počítačové spracovanie).