Téma: Psychické procesy I

Všeobecnú psychológiu možno v podstate rozdeliť na dve časti alebo dve veľké skupiny. Prvú skupinu tvoria psychické procesy a druhú psychické osobitosti osobnosti.

Psychické procesy je možné rozdeliť na:
1. poznávacie procesy
2. citové procesy
3. vôľové procesy.

Najprv sa budeme venovať poznávacím procesom.

Pocity:
Všeobecná charakteristika pocitov

Pocit:
- je najjednoduchší psychický proces, ktorý vzniká v dôsledku pôsobenia predmetov a javov materiálneho sveta na analyzátory a spočíva v bezprostrednom odraze jednotlivých vlastností týchto predmetov alebo javov.

Pomocou pocitov možno teda poznať iba jednotlivé vlastnosti predmetov a javov (napr. farbu, veľkosť, chuť, tvar, atď.). Aby mohol pocit vzniknúť, je nutné, aby na analyzátory pôsobil okolitý materiálny svet. Tento svet pôsobí na naše analyzátory v podobe podnetu. Pôsobenie podnetu vyvolá v receptore podráždenie, ktoré vzruší nervové dostredivé dráhy. V nervových vláknach vzniká teda vzruch, ktorý sa v podobe impulzov vzruchu vedie do príslušného centra v mozgu, kde vzniká pocit, ktorý už nie je iba fyziologickým procesom, ale procesom psychologickým.

Analyzátor:
Analyzátor je anatomicko-fyziologický mechanizmus, pomocou ktorého vznikajú pocity a aj zložitejšie psychické procesy.

Skladá sa z troch častí:
1. Vonkajšia časť sa nazýva receptorom, alebo zmyslovým orgánom.
- Receptor prijíma podnety z vonkajšieho i vnútorného sveta. Práve v tejto časti, t.j. v receptore, vzniká pôsobením podnetu podráždenie.

2. Druhou časťou analyzátora je dostredivá nervová dráha, ktorá zachytáva podráždenie, ku ktorému došlo v receptore a vedie ho v podobe vzruchu do príslušného centra v mozgovej kôre.

3. Treťou časťou analyzátora je spomínané mozgové centrum receptora (t.j. zrakové centrum pre zrakový receptor, sluchové pre sluchový atď.).
- Až v tejto časti vzniká pocit. Ak sa poruší ktorákoľvek časť analyzátora, pocit vzniknúť nemôže.

K všeobecnej charakteristika pocitov patrí aj to, že sú prvotným prameňom všetkých našich vedomostí, poznatkov o vonkajšom objektívnom svete. Poskytujú materiál pre iné, zložitejšie poznávacie procesy: vnemy, predstavy, pamäť, myslenie. Sú aj základom pre naše emócie, city.

Najjednoduchšou formou emocionálneho zážitku je tzv. citové alebo emocionálne zafarbenie pocitu. Tu sa cit bezprostredne spája s pocitom. Určite každý má niektoré farby rád, niektoré zasa nie, vôbec ich možno neznáša.

Teda každý predmet v nás vyvoláva aj určité city, či už kladné alebo záporné. Zvuk dobrého hlasu, vôňa ruže, chuť pomaranča - sú pre nás príjemné, kým škripot noža po skle, zápach sírovodíka - sú nepríjemné, majú záporné emocionálne zafarbenie.

Druhy pocitov:
Pocity delíme podľa jednotlivých zmyslových orgánov, receptorov.
U človeka a vyšších živočíchov sú jednotlivé zmyslové orgány v dôsledku dlhodobého evolučného procesu prispôsobené pre zachytávanie určitých vlastností predmetov alebo javov.

Prehľad všetkých receptorov, a teda aj pocitov, zostavili Sherrington a Herrick: