Podnetom pre sluchové pocity sú zvukové vlny vyvolané chvením pevných telies, ktoré sa šíri na všetky strany od chvejúceho sa telesa.

Naše ucho môže zachytiť iba pomerne malý rozsah zvukových vĺn. Podľa Elesenhansa-Gieseho sú to zvukové vlny s kmitočtom od 16-20 do 22.000 kmitov za sekundu (hertzov).

Vlnenie s menším kmitočtom ako 16 nazývame infrazvukom a s vyšším kmitočtom ako 22.000 - ultrazvukom. Obidva tieto zvukov nepociťujeme ako zvuky.

Naše ucho je veľmi citlivý orgán. Môže zachytiť podľa sily a výšky asi 300.000 rôznych tónov. Citlivosť pre rôzne výšky hudobného tónu môže dosiahnuť značnej jemnosti. U hudobníkov, ladičov nástrojov, je rozdielový prah pre zvuky strednej výšky 1/20 až 1/30 poltóna (teda medzi susednými klávesmi na klavíru môže taký človek rozlíšiť od 20 do 30 medzistupňov výšky).

Pokiaľ ide o polohu zvukového zdroja k nášmu uchu, platí tu tzv. Dopplerov princíp:

keď sa zvukový zdroj od nášho uchu vzďaluje, tóny sa nám zdajú nižšie, ak sa približuje, zdajú sa nám vyššie (siréna auta).

Zvuky a tóny:

Podľa fyzickej povahy podnetu a podľa psychickej kvality rozlišujeme dva druhy sluchových pocitov: zvuky a tóny.

Zvuky - vznikajú nepravidelným vlnením zvukových vĺn. Najbežnejším zvukom je reč. Wundt sa pokúšal o rozdelenie zvukov na trvalé (hučanie, vrčanie, syčanie) a na zvuky momentálne (úder, výstrel).

Tóny - podnetom pre pocit tónu sú vlny s pravidelným kmitočtom. Pri pocitoch tónu rozlišujeme tri základné charakteristiky:

a) intenzitu - závisí od veľkosti (amplitúdy rozkmitu) zvukovej vlny,
b) výšku - závisí od frekvencie vlnenia (od kmitočtu),
c) farbu (tembr) - závisí od formy, alebo zloženia zvukovej vlny.

Ten istý tón zahraný na husliach, trúbke alebo flaute znie predsa len ináč - závisí to od tzv. vrchných tónov - overtónov, ktoré sprevádzajú základný tón.

Podľa výšky tónu sú všetky tóny usporiadané do lineárneho systému podľa počtu kmitov. v Hudbe najnižší tón má kmitočet 16,5 (C2) a najvyšší - 16.896 (c7) a takýto rozsah možno zahrať na 9 oktávovom organe. V hudbe najčastejšie používaný základný tón je komorné „a“ s kmitočtom 435 vĺn za sek.

Teórie počutia:

Najznámejšia je Helmholtzova rezonančná teória, podľa ktorej vlastným sluchovým orgánom je slimák vo vnútornom uchu, tzv. Cortiho orgán, ktorý obsahuje viac ako 20.000 vlákien, napätých medzi stenou a osou slimáka.

Zvukové vlny, ktoré uvedú do pohybu zariadenie stredného ucha, rozochvejú jednotlivé vlákna, ktoré sú, podobne ako na klavíri struny, „naladené“ na tóny určitej výšky. Rozochvené vlákna podráždia sluchový nerv a tým je daný fyziologický základ pre vznik sluchového pocitu.

Adaptácia - je to zmena citlivosti, ktorá vznikne následkom prispôsobenia sa zmyslového orgánu k podnetom, ktoré naňho pôsobia.