Téma: Pamäť I.
Zážitky, ktoré sme mali, nevymiznú, ale môžeme si ich za istých okolností vyvolať znovu, pričom sme si vedomí toho, že sme ich už raz zažili. To je azda najvšeobecnejšia definícia pamäti.
Mohli by sme povedať, že pamäť je proces odrazu minulých zážitkov v našom vedomí, ktorý spočíva v zapamätaní, uchovaní v pamäti a neskoršom vybavovaní alebo znovupoznaní toho, čo sme predtým vnímali, prežívali alebo robili.
Rozdiel medzi predstavou a pamäťou je v tom, že pri pamäti ide vždy o vedomie a poznanie charakteru minulosti pri našich zážitkoch, kým predstavám tento charakter chýba.
Pamäť je nevyhnutnou podmienkou pri zhromažďovaní skúseností a pri utváraní vedomia človeka. Keby sa v našom vedomí neuchovalo to, čo sme zažili, každý z nás by nepretržite začínal život znova a všetko by nám bolo stále neznáme, nové.
Zaujímavé je, že pamäť smeruje skôr k budúcnosti ako k minulosti. Jej úlohou je, rovnako ako úlohou podmienených reflexov, pripravovať organizmus na nastávajúce deje. S jednoduchými formami pamäti sa stretávame aj u zvierat. Pes pozná svojho majiteľa, slon sa i po dlhom čase môže „pomstiť“ človeku, ktorý mu ublížil atď.
Vedci sa oddávna usilovali vysvetliť súvislosť psychických procesov pri zapamätúvaní a vybavovaní. Východiskom výkladu boli princípy, ktoré odhalil už Aristoteles, podľa ktorých sa môžu navzájom spájať naše predstavy.
Tieto princípy, neskoršie nazvané princípmi asociácie, dosiahli v psychológii značné rozšírenie. Sú to tzv. asociačné zákony.
1. Zákon dotyku v čase (dva dojmy, ktoré boli vo vedomí súčasne, majú tendenciu navzájom sa vyvolávať)
2. Zákon dotyku v priestore (dva dojmy, ktoré sa vzťahujú na to isté miesto, sa navzájom vyvolávajú)
3. Zákon podobnosti (dva podobné dojmy sa navzájom vyvolávajú)
4. Zákon kontrastu (dva protichodné dojmy sa navzájom vyvolávajú).
Podľa mechanistických psychológov sú základom pamäti práve tieto asociácie. Faktom zostáva, že asociácie sú skutočne základom pamäti, avšak pod asociáciami treba chápať i logické vzťahy medzi predmetmi a javmi objektívneho sveta. Uvedené štyri zákony majú svoju platnosť, ale iba pre mechanickú pamäť.
Fyziologické základy pamäti
Ide o plastičnosť mozgovej kôry, čo umožňuje zanechávať na istý čas stopy po nervových procesoch a dočasné spoje medzi týmito stopami.
Každý duševný zážitok predpokladá nervový proces v mozgu. Nervové procesy zanechávajú po sebe istú stopu. Táto stopa umožňuje za určitých okolností oživiť pôvodný nervový proces a navodiť tak opäť pôvodný zážitok. Skutočná podstata tejto stopy nie je dosiaľ dostatočne preskúmaná. Nesmieme ju však pokladať za nejaký samostatný element, uložený v mozgu.
Každá stopa ovplyvňuje všetky nervové procesy, a preto každý nervový proces ovplyvňuje ďalšie zážitky a stvárňuje tak celú osobnosť.
Zvyčajne si nepamätáme jednotlivé zážitky, ale skupinu zážitkov, ktoré sú v určitom vzájomnom vzťahu.
Neskoršie súčasné alebo postupné vybavenie celej skupiny zážitkov je umožnené tým, že pri ich vzniku sa vytvorilo medzi príslušnými nervovými procesmi dočasné spojenie (asociácia), ktoré sa potom udržiava aj medzi stopami jednotlivých nervových procesov.
Tieto vzťahy medzi členmi zapamätúvanej skupiny môžu vyť dvojakého charakteru: vonkajšie vzťahy
(známe spomínané asociácie) a vnútorné, logické vzťahy (asociácia z 2. signálnej sústavy).
1.Vonkajšie vzťahy
Vonkajšie vzťahy sú vzťahy medzi členmi zapamätúvaného materiálu, ktoré sú vytvorené na základe jednoduchého faktu, že boli vo vedomí súčasne alebo tesne po sebe určité zážitky. Keď napr. vnímame súčasne niekoľko predmetov a javov, vzniká v mozgovej kóre súčasne niekoľko ohnísk vzruchu.
Jednotlivé vzruchy sa šíria a splývajú, čím medzi nimi dochádza k dočasným nervovým spojom. Tieto spoje sa udržiavajú aj medzi stopami po týchto vzruchových procesoch. Potom oživenie ktorejkoľvek zo stôp oživí aj ostatné, ktoré pôvodne vznikali spolu. Tieto asociácie sa upevňujú opakovaním.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie