Téma: Zapamätanie a učenie sa II.

Zapamätanie môže byť úmyselné alebo neúmyselné.

Pri neúmyselnom si zapamätáme niečo bez toho, že by sme si vytýčili cieľ zapamätať si a tiež bez akéhokoľvek úsilia (zapamätáme si veľa podrobností, ktoré sme videli na ulici, ako bol kto oblečený atď.
Pri úmyselnom zapamätaní si kladieme určitý cieľ zapamätať si to a to. Klasickým príkladom je učenie.

Podmienky úspešného úmyselného zapamätania:

1. Predovšetkým si treba jasne vytýčiť cieľ. Cieľom musí byť nielen vnímať a pochopiť materiál, ale si ho aj zapamätať.

2. Učiť sa s úmyslom zapamätať si na dlhší čas.

V tejto oblasti bolo vykonaných veľa experimentov. Napr. jednej skupine dali naučiť sa básničku s tým, že ju budú na budúcej hodine skúšať, druhej s tým, že je budú skúšať o mesiac. V skutočnosti vyskúšali obe skupiny o dva mesiace - druhá skupina si pamätala oveľa viac ako prvá.

3. Vzťah zodpovednosti k úlohe zapamätať si určitú látku (ak viem, že je to pre mňa dôležité, lepšie sa to naučím).

4. Aktívna činnosť s materiálom. Teda nie iba jednotvárne čítanie materiálu, ale nejaká činnosť s ním. Napr. usporiadanie do rôznych grafov atď. Rovnako je to pri učení sa cudziemu jazyku; oveľa lepšie si zapamätáme slovíčka, ak s nimi budeme manipulovať, zaraďovať do viet atď.

Spôsoby uľahčujúce zapamätanie látky

1. Rozdelenie látky v mysli podľa významových zoskupení.
2. Vyčlenenie významných operných bodov.
3. Porovnávanie a spájanie v mysli toho, čo už vieme s tým, čo sa práve učíme.
4. Usilovať sa preložiť si látku do svojho jazyka, t.j. to známe: „povedz to svojimi slovami“.

Aby však boli naše vedomosti trvalé, je naprosto nutné opakovať. Aby bolo opakovanie úspešné, je do neho treba vnášať rozmanitosť.
To sa robí niekoľkými spôsobmi:

a) Predovšetkým ide o spestrenie samotného obsahu látky tým, že k tomu, čo sa už žiaci naučili predtým, pridávajú sa niektoré iné, nové poznatky.
b) Rozmanitosť opakovania. Pomocou rôznych úloh, grafov, v ktorých je učivo obsiahnuté.
c) Zapojiť učivo do riešenia nových úloh a využiť aktivitu žiakov.

Opakovanie musí byť aktívne, uvedomelé, musí v sebe zahŕňať momenty tvorivej činnosti.

Rozdelené opakovanie:

Úspech opakovania nezávisí iba od množstva opakovania, ale aj od toho, ako toto opakovanie nasleduje za sebou v čase. Je treba rozlišovať dva druhy opakovania: koncentrované a časovo rozdelené.

V prvom prípade jednotlivé opakovania nasledujú za sebou bezprostredne, v druhom sú od seba oddelené menšími alebo väčšími časovými intervalmi.

Experimentálne výskumy svedčia jednoznačne o tom, že časovo rozvrhnuté opakovanie je produktívnejšie ako koncentrované. Platí to nielen o pohybovej pamäti (učenie sa hry na husliach, tenisu, vypracúvanie akéhokoľvek návyku), ale aj u duševnej práci.

Práve pri učení by bolo potrebné venovať rozdelenému opakovaniu veľkú pozornosť. Rýchla príprava na skúšky (koncentrovaná v čase) nikdy nemá trvalý efekt. Celá tá námaha so skúškou tak vlastne ani nestála za to, pretože pre život z takých vedomostí nezostane nič, všetko sa zabudne.