Veľmi známa je Ebbinghausova krivka zabúdania. Podľa tejto krivky pri nevýznamnom materiálu zabúdanie postupuje najskôr veľmi rýchlo, neskôr pomalšie, až nakoniec to, čo si podržíme v pamäti natrvalo sa ustaľuje a je to asi 1/5 pôvodne naučeného. To vcelku platí aj pre významný materiál, rozdiel je len v tom, že pri ňom zabúdanie nepostupuje hneď na začiatku tak rapídne.

Napr. pri reprodukcii vypočutých rozprávok výsledky po 24 hodinách neboli horšie ako hneď po ich vypočutí. Krivka teda dostáva oveľa hladšiu podobu, nepostupuje tak ostro hneď na začiatku smerom nadol a tiež sa ustaľuje na o niečo vyššej úrovni.

Dve základné prekážky podržania v pamäti:

1. Spätná prekážka
- intenzívna duševná činnosť, ktorá nasleduje hneď po naučení, má za následok, že sa naučená látka rýchlejšie zabudne. Toto sa vysvetľuje tým, že sa na upevnenie nových asociácií je potrebný určitý čas. Ak však vznikne v inom centre silné ohnisko vzruchu, tak podľa zákona zápornej indukcie nutne vzniká v okolí tohto vzruchu útlm, tzn., že útlm zachváti aj miesta, kde vznikli nové asociácie.

2. Prekážky súbežné s učením

Anglický psychológ Ballard výskumom školských detí zistil, že po dvoch dňoch z naučenej básne vedeli reprodukovať o 9,4% viac, ako hneď po naučení, po 3 dňoch o 6,1% viac, kým po 4 dňoch sa výsledky začali zhoršovať.

Vysvetľuje sa to tým, že pri učení sa okrem hlavných asociácií tvoria aj vedľajšie asociácie, ktoré sú na prekážku týmto hlavným v prvých dňoch.

Po istom čase sa však tieto vedľajšie asociácie utlmujú a zostanú iba tie hlavné, ktoré sa potom lepšie vybavujú. Najmä u malých detí ide o jav tzv. reminiscencie.
Je tu rovnaký príklad s malými deťmi, ktoré po návrate z bábkového divadla často poriadne nevedia nič povedať o tom, čo videli, ale po 2 dňoch môžu celkom podrobne porozprávať všetko, čo tam bolo.

Vysvetľuje sa to tým, že v priebehu predstavenia boli natoľko vzrušené, že všetky ostatné časti mozgovej kôry boli utlmené a až po odtlmení v priebehu času mohli porozprávať, čo videli.

Vybavovanie:

Treťou fázou pamäti je vybavovanie. Rovnako ako zapamätúvanie môže vyť neúmyselné a úmyselné. V prvom prípade si vybavujeme pre seba nečakane. Nazýva sa to aj upamätaním, a to vtedy, ak bol materiál vštepovaný do pamäti mechanicky. Experimentálna psychológia sa zaoberala aj tým, čo prekáža a čo napomáha reprodukcii (vybavovaniu).

Pomáha:

1. Psychická konštelácia
- nakoľko je vybavovaná látka v asociačnom spojení s naším momentálnym duševným stavom.

2. Vedľajšie miestne asociácie
- vzhľadom na umiestnenie jednotlivých členov radu vznikajú asociácie (miesto látky v knihe, červene podčiarknutá veta atď.).

3. Samotné učenie
- nakoľko sme už pri učení postihli zmysel látky.

4. Mnemotechnické pomôcky
- netreba ich podceňovať, skutočne môžu pomôcť. Napr. aby som si zapamätal číslo tel. usilujem sa prispôsobiť si ho nejakému známemu číslu (číslo 265365 si zapamätám napr. tak, že poznáme dátum svojho narodenia - 26.5. a viem, že rok má 365 dní).

Prekáža:

1. Asociatívne prekážky
- keď je prvok a už asociovaný s prvkom b, a máme ho spojiť s prvkom c, vtedy nám spoj a-b prekáža pri vytvorení spoja a-c. To sa prejaví aj pri reprodukcii. Úmyselné, vôľové vybavovanie – reprodukcia

Reprodukujeme na základe vytýčeného cieľa. Procesy reprodukcie sú v najtesnejšom spojení s procesmi myslenia. Vysokoškolák (naozajstný) pri skúške nereprodukuje iba to, čo sa naučil mechanicky, ale podáva to svojim spôsobom, vlastnými slovami. Spomínanie je do istej miery už tvorivá, myšlienková činnosť.

Vernosť spomienky (reprodukcie):

Ide o to, nakoľko výloveď súhlasí so skutočnosťou. Zistilo sa, že ani za najideálnejších podmienok neexistuje 100% vernosť spomienok. Je známe, že výsluch je oveľa nespoľahlivejší ako voľné rozprávanie. Pri výsluchu sa má odpovedať na otázky a keď nevieme odpovedať na otázku, predsa len niečo chceme povedať, aby sme otázke vyhoveli. Okrem toho sa pri výsluch používajú tzv. sugestívne otázky. Pri voľnom rozprávaní sa vyskytuje asi 5% nesprávnych odpovedí, kým pri výsluchu asi 25%.