Spôsoby spomínania:

1. Asociácie
- spomíname, čo bolo blízko toho predmetu, alebo ak si chceme vybaviť meno, čítame celý rad mien a keď príde to „naše“, vtedy si zvyčajne spomenieme.

2. Názorný obraz
- snažíme si predstaviť niečo z toho názorne (napr. ak si mám vybaviť fyzikálny zákon, spomeniem si na pokus, ktorý som videl, ktorý predvádzal učiteľ, a potom sa mi vybaví aj samotná zákon).

3. Spomenieme si na niektoré detaily, zvláštnosti. Niekedy nám samo niečo zostane v pamäti a potom si už spomenieme na všetko.

4. Niekedy je nutné prekonať istú lenivosť, prinútiť sa niečo si v pamäti vybaviť.

Znovupoznanie:

Ide o to, že ten objekt (alebo text, miesto a pod.), ktorý sme už vnímali, sa nám znovu objaví a my ho poznáme. Ten zážitok nám vystupuje ako známy. Veci, ktoré sme už dávno zabudli, keď ich uvidíme, vieme, že sme ich už videli.

Existujú tu isté stupne určitosti znovupoznania:

a) neurčité znovupoznanie
- máme iba pocit známosti predmetu. Často pri stretnutí človeka vieme, že sme ho niekde videli, ale nevieme si spomenúť, kto to je;

b) úplné znovupoznanie
- poznáme ho ako určitú osobu.

To sú ale dva krajné prípady, medzi ktorými je ešte rad medzičlánkov. Pri znovupoznaní dochádza často aj k omylom, k chybnému znovupoznaniu - nazdávame sa, že daného človeka poznáme, ale v skutočnosti ho vôbec nepoznáme.

Cvičenie a transfer

Otázka, či možno pamäť všeobecne zlepšovať, je v literatúre sporná. James, Thorndike a Woodworth tvrdili, že sa pamäť cvičením nezlepšuje, zlepšujú sa vraj iba metódy zapamätúvania a vybavovania v pamäti. Naproti tomu McDougall a Smithová zastávajú názor, že pamäť je možné praxou zlepšovať. Zdá sa, že v praktickej činnosti je skutočne možné pamäť zlepšovať. Svedčia o tom napr. výskumy robené s nevidiacimi, v ktorých sa u nich jednoznačne preukázala lepšia auditívna pamäť.

Transfer:

Pedagogická psychológia venovala otázke transferu (prenosu) značnú pozornosť.

Ide tu o to, čo zapamätané alebo naučené vedomosti a spôsobilosti v jednej oblasti sa prenášajú aj na oblasť inú. Na tejto otázke začal prvý pracovať W.James, ale nedospel k nijakým vážnejším dôkazom.

Za pravdepodobné sa dnes pokladá stanovisko Thorndikovo, vyjadrené zákonom identických elementov, podľa ktorého účinok cviku jednej duševnej činnosti na druhú je len tam, kde medzi nimi je nejaká príbuznosť, resp. ak majú nejaké totožné prvky.

Teda je to možné iba medzi takými činnosťami, ktoré majú medzi sebou niečo spoločné (napr. ak sa vyznáte v Prahe, Bratislave, Viedni, Moskve, potom je pravdepodobné, že sa veľmi rýchlo budete orientovať i v Paríži alebo inom veľkom meste. Alebo viem niečo urobiť pravou rukou a určite to dokážem aj ľavou, aj keď som to nikdy neskúšal, aj keď to nedokážem tak dokonale ako pravou rukou).