Téma: Všeobecné zákony učenia

Uviedli sme niekoľko rôznych druhov učenia. Napriek ich rozmanitosti majú aj niečo spoločného. Psychológovia sa pokúsili toto „spoločné“ sformulovať do zákonov, pričom rôzni psychológovia uvádzajú rôzny počet týchto zákonov (napr. americkí psychológovia L. P. Thorpe a A. M. Schmuller ich uvádzajú až 44, český psychológ J. Čáp iba 3).
V tejto práci sa pokúsime analyzovať 4 základné zákony učenia tak, ako ich uvádza napr. L. Ďurič (1988).

Sú to tieto zákony:
1. motivácie
2. spätnej informácie
3. transferu
4. opakovania

1. Zákon motivácie

V tomto zákone je zovšeobecnené veľké množstvo výskumov i praktických skúseností. Je isté, že cieľavedomé učenie nemôže existovať bez aktivity učiaceho sa. Aktivitu vyvoláva predovšetkým stav motivácie. Bez záujmu sa učenie príliš nedarí a nepomáha tu ani úsilie učiteľov o lepšie vysvetlenie, porozumenie, vytvorenie lepšej metódy učenia. Práve preto prvou snahou každého dobrého (i vysokoškolského) učiteľa by malo byť vyvolanie záujmu o svoj predmet.

Podnietenie záujmu často vedie k rýchlym pokrokom v učení, môže študenta podnietiť k tomu, že samostatne rozmýšľa a hľadá spôsob, ako zlepšiť svoj výkon a prekonať nedostatky.
Pôsobenie motivácie pri učení sa niekedy vyjadruje pojmami spevňovanie, posilňovanie (zákon efektu), chápe sa ako najdôležitejší moment v podmieňovaní, o čom sme už hovorili. Mnohí autori tvrdia, že motivácia je podstatou učenia, pravda, spolu so schopnosťou učiť sa.

Motiváciu učenia zabezpečujú motívy, ktoré vyvierajú z potrieb človeka. Motívy sú pohnútky k istej činnosti, ktoré možno definovať ako to, čo sa odráža v psychike človeka a podnecuje ho k činnosti, čo usmerňuje jeho činnosť na uspokojenie určitej potreby. Tie podnety, ktoré majú motivačný účinok, nazývame incentívami. Označujú sa aj ako vonkajšie motivačné činitele.
Motivácia môže byť vnútorná a vonkajšia.

Vnútorná motivácia:
- je stav, ktorý „núti“ jednotlivca niečo robiť alebo niečomu sa učiť pre vlastné uspokojenie, pre vlastný zážitok. Závisí od vedomostí, zručností, návykov a postojov, ktoré si človek prináša
(alebo naopak neprináša) z predchádzajúceho učenia, od metód učenia, ktoré si osvojil, od úrovne a kvalít jeho schopností, od jeho charakteru a ďalších osobnostných vlastností.

Tieto vlastnosti často rozhodujú o zvládnutí alebo nezvládnutí prekážok a ťažkostí, ktoré sa skôr alebo neskôr vyskytnú pri učení. Tým pôsobia na náladu, motiváciu a ďalšie podmienky i na výsledky učenia. Ak už hovoríme o nálade, treba poznamenať, že pre dobré učenie je potrebné navodiť priaznivú, dobrú náladu, čo veľmi často závisí od učiteľa.

Vonkajšia motivácia:
- tento druh motivácie sa chápe ako stav, keď sa jednotlivec neučí z vlastného záujmu, ale vplyvom vonkajších motivačných činiteľov. V riadenom školskom učení sa žiaci často učia vplyvom vonkajšej motivácie. Na vysokej škole by to malo byť ináč, ale aj tu sa, žiaľ, študenti učia často na základe vonkajšej motivácie (známka, možnosť získať internát pri dobrom prospechu a pod.). Vonkajšia motivácia v učení má nižšiu hodnotu, ako motivácia vnútorná.

Vonkajšia motivácia často vedie k tomu, že učebný materiál je veľmi neobľúbený a môže navodiť frustrujúcu bariéru na ceste splnenia stanovených požiadaviek. V tomto prípade, t.j. pri prekonaní frustrujúcej bariéry, príjemný zážitok nevzniká zo samotného procesu učenia, ale z dosiahnutého cieľa, ktorý je zvonka stanovený. Pri takejto motivácii sa stáva, že študent obchádza samotný proces učenia a usiluje sa dosiahnuť vytýčený cieľ podvádzaním (používa „ťaháky“, alebo odpisuje od kolegu).
Aj keď vnútorná motivácia je hodnotnejšia, netreba úplne zaznávať ani motiváciu vonkajšiu. K problematike motivácie sa ešte vrátime.