2. Zákon spätnej informácie (spätnej väzby)

Učiaci sa potrebuje dostať informáciu o tom, či postupuje tak, ako sa to od neho očakáva, či sú jeho výsledky správne. Túto spätnú informáciu o svojom výkone získava buď sám, alebo prostredníctvom vonkajších zdrojov, ako je napríklad učiteľ, experimentátor ak ide o experimenty s učením), stroj (napr. počítač), program.

Je dôležité, aby kontrola učiaceho sa (spätná väzba) bola priebežná a včasná. Týka sa teda celého procesu učenia a nielen jeho výsledku. Práve preto sú veľmi dôležité priebežné previerky vedomostí, zručností a návykov študentov a nemožno sa uspokojiť iba s finálnym známkovaním. V súčasnosti sa psychológovia zaoberajú ešte jedným dôležitým činiteľom kontroly učenia, a to tzv. metakogníciou, ktorá sa chápe ako usmerňovanie, riadenie vlastných poznávacích procesov. Metakogníciou sa budeme podrobnejšie zaoberať v osobitnej časti tejto publikácie.

Jednotlivec, ktorý sa učí, vždy prijíma nejaké informácie. Napr. študent sleduje na prednáške učiteľov výklad, sleduje predvedenie nejakého pracovného úkonu, ktorý má napodobniť a pod. Ďalším momentom v učení je spracovanie týchto informácií podľa doterajších skúseností daného človeka. V uvedenom príklade si utvorí predbežnú predstavu a pojmy z preberanej študijnej látky, vytvorí si predbežný obraz a plán pracovného úkonu.

Nasleduje realizácia činnosti učiaceho sa jednotlivca, ktorý reprodukuje alebo aplikuje vedomosti, pokúša sa sám realizovať príslušný pracovný úkon. Jednotlivec pri tom sleduje priebeh a výsledok svojej činnosti (prijíma spätnoväzobné informácie), kontroluje ho a na podklade porovnania so spracovanými informáciami (napr. s obrazom a plánom nacvičovaného úkonu) a podľa toho koriguje, pozmeňuje ďalšie opakovanie alebo aj doterajší vnútorný obraz a plán činnosti. Pritom mu môže pomáhať (ale niekedy aj rušivo pôsobiť) kontrola a korekcia zvonka, od učiteľov, kolegov atď.

Spätná väzba by teda mala poskytnúť učiacemu sa informácie o tom, či:

a) robí práve tú činnosť, ktorá je mu uložená
b) postupuje správne
c) spôsob postupu učiaceho sa zodpovedá vytýčenému spôsobu postupu
d) činnosť učiaceho sa v učení je adekvátne zovšeobecnená, skrátená, osvojená

Veľký dôraz sa tu kladie na kontrolu jednotlivých čiastkových operácií postupu učenia, ktorá umožňuje tak učiteľovi, ako aj samotnému študentovi získať informácie o správnosti a rýchlosti činnosti a tiež o spôsobe postupu. Takáto spätná informácia umožňuje včas urobiť potrebné korekcie už v priebehu učenia a nie až na jeho konci.

3. Zákon transferu v učení

Transfer (prenos) sa v psychológii chápe ako vplyv učenia sa jedného obsahu (činnosti, správania) na učenie sa iného obsahu (činnosti, správania). Uplatňuje sa tak, že ak sa človek naučí úlohu A a potom pristúpi k učeniu sa úlohy B, naučenie sa úlohy A urýchli učenie sa úlohy B. Napríklad, ak sa niekto naučí jazdiť na motorke, tak sa rýchlejšie naučí viesť auto.
V tomto prípade ide o pozitívny účinok transferu. Sú však prípady, kedy učenie sa úlohe A prekáža pri učení sa úlohy B. Napríklad, ak sa niekto dobre naučí písať na počítači s anglickou klávesnicou, bude mu to prekážať v písaní so slovenskou klávesnicou. V takomto prípade ide o negatívny účinok transferu, ktorý sa označuje ako interferencia.

Transfer môžeme deliť na špecifický a nešpecifický.

1. Špecifický transfer sa vyznačuje tým, že sa pri ňom využívajú výsledky predchádzajúceho učenia na nasledujúce učenie, ktoré je obsahovo podobné. Zistilo sa, že k takému transferu dochádza vtedy, ak sa v oboch učebných materiáloch vyskytujú niektoré identické prvky.