Ceľkové zhrnutie teórie učenia vhľadom:
1. Tvaroví psychológovia rozlišujú ľudské učenie a učenie zvierat. Učenie u človeka sa podľa nich riadi špecifickými zákonitosťami.
2. Naznačujú istý postup v učení riešením problému.
3. Ak sa učiacemu sa predkladá problém alebo úloha tak, aby mohol pochopiť podstatné vzťahy, umožňuje mu to nielen presne reprodukovať učebnú látku, ale takto získané vedomosti aj produktívne používať a využívať v praxi.
4. Ak učiaci sa prenikne do podstatných vzťahov učiva a ich štruktúr, vzniká silný transferový účinok z jednej problémovej situácie na iné, ktoré sú v niečom podobné.
5. Tvaroví psychológovia v pedagogike zdôrazňujú nevyhnutnosť prirodzeného postupu vo výchove a vyučovaní. Svoje názory dávajú do súvisu s názormi a skúsenosťami vynikajúcich pedagogických teoretikov a praktikov v dejinách pedagogiky (Komenský, Pestalozzi, Rousseau a iní).
6. V základných tézach tvarovej psychológie sú, ako vidno, obsiahnuté i správne, ale aj niektoré nesprávne, jednostranné teoretické východiská učenia vhľadom.

Správne a veľmi jemne sa opisuje výsledný produkt procesu myslenia, ktorý skutočne spočíva v tom, že sa objaví nová štruktúra, nový tvar (gestalt), a len čo sa objekty zapoja do nových spojov a vzťahov, nadobúdajú nové vlastnosti, prejavujú sa z nových, predtým nezbadaných, stránok. Vážnou námietkou však je, že táto teória učenia odmieta úlohu analytickej činnosti v syntetickej integrácii prvkov pri riešení úloh a tým skresľujú podstatu myslenia a skutočný priebeh učenia (voľne podľa: L.Ďurič a kol., 1988).

Teórie učenia podmieňovaním:
V podstate možno tieto teórie rozdeliť na dve skupiny: klasické podmieňovanie (predovšetkým Pavlovova teória podmienených reflexov) a operačné (alebo inštrumentálne) podmieňovanie
(napr. Thorndikeova. teória učenia). Obidve teórie sme už čiastočne rozobrali v kapitolke o druhoch učenia. Je zrejmé, že nejde iba o jednotlivé druhy učenia, ale uvedení autori sa pokúsili aj vysvetliť podstatu učenia, vypracovali vlastne osobitné teórie učenia.

Klasické podmieňovanie:
I. P. Pavlov objavil základné fyziologické mechanizmy učenia. Ide vlastne o vytváranie tzv. podmienených reflexov, ktoré každý z vás pozná a na základe ktorých sa naozaj mnoho vecí v živote „učíme“. Pokúsime sa krátko vysvetliť princíp podmieneného reflexu.
U človeka (i u zvieraťa) existuje rad reakcií, ktoré sú vrodené a vznikajú vždy, ak sa objaví príslušný podnet. Napr. ak sa nám niečo dostane do dýchacej trubice, začneme reflexne kašľať, alebo ak sa nám dostane potrava na jazyk, začnú sa nám vylučovať sliny. Tieto vrodené reakcie nazval Pavlov nepodmienenými reflexmi.

Zostaneme pri vylučovaní slín. Ak sa potrava dostane na jazyk, podráždi chuťové poháriky (receptory chuťového analyzátora). Toto podráždenie sa vedie dostredivým nervom do chuťového centra v mozgu, kde vznikne vzruch, a odtiaľ sa vedie po odstredivých nervoch k výkonnému orgánu, v našom prípade k slinnej žľaze, ktorá začne vylučovať sliny.
A čo sa stane, ak krátko pred podaním potravy aplikujeme iný, doteraz neutrálny, podnet, napríklad zažneme žiarovku? Podráždia sa citlivé bunky na sietnici, toto podráždenie sa vedie dostredivým nervom do príslušného centra v mozgu (zrakového centra), kde vznikne zrakový pocit.

Znamená to, že v mozgu sú súčasne (alebo tesne za sebou) podráždené dve centrá. Keďže vzruch sa v mozgu šíri (iradiuje) a chuťové centrum je „silnejšie“ ako zrakové, dojde medzi uvedenými centrami k spojeniu. Ak sa celá situácia opakuje, spojenie sa upevňuje. Potom už nie je potrebná nijaká potrava. Stačí, ak zasvietime žiarovku a vzruch ide od sietnice do zrakového centra, odtiaľ po novo vytvorenom spojení do chuťového centra, odtiaľ k slinnej žľaze a človek (alebo zviera) začne vylučovať sliny.

Vznikol teda podmienený reflex. Na jeho vytvorenie zvyčajne treba viacnásobné opakovanie nepodmieneného (potrava) a podmieneného (svetlo žiarovky) podnetu. Niekedy sa však také spojenie vytvorí pri prvom opakovaní. Samozrejme, že ak by dlhšie po zasvietení žiarovky nenasledovala nijaká potrava, podmienený reflex by „vyhasol“, nijaká reakcia slinenia by nenastala. Toto vyhasínanie však nemusí byť definitívne. Za istých okolností sa môže znova podmienený reflex objaviť.

Klasické podmieňovanie je prvotnou formou učenia sa, uchovávania individuálnej skúsenosti. Napr. po prvej bolestivej skúsenosti z návštevy lekára sa malé dieťa bojí, keď vidí biely plášť (podmienený podnet) hoci na predavačke, plače, už keď počuje, že pôjde k lekárovi, pričom táto averzia môže trvať celý život. Podobne napr. nepríjemné zážitky späté s telesnou výchovou v prvých rokoch školskej dochádzky môžu žiakovi nadlho (a niekedy aj na celý život) znechutiť telesnú výchovu a šport vôbec.