Rekonštrukčná fantázia:
- predstava niečoho nového pre daného človeka, ktorá sa opiera na slovný opis alebo na znázornenie tohto nového v podobe schémy, notového záznamu, výkresu a pod. Vznikajú tu teda obrazy niečoho, čo daný jedinec subjektívne nevnímal, ale čo objektívne existuje.
Tento druh fantázie sa veľmi široko uplatňuje vo všetkých možných druhoch ľudskej práce. Veľmi široko sa používa vo vyučovaní.

Vo všednom živote si často treba predstaviť to, o čom sa rozpráva. Aj pre to, aby si človek vedel predstaviť prežívanie, city druhých ľudí, je nevyhnutná táto rekonštrukčná fantázia.
Veľmi dôležitou podmienkou správnej predstavy toho, čo sa opisuje slovami, sú vedomosti, na ktoré sa obrazy musia opierať. Ale toto staré, na čo sa rekonštruované obrazy opierajú, nie je iba reprodukované, ale pretvára sa to v závislosti od toho, čo sa človeku prvý krát oznamuje alebo hovorí.

Vo veľkej miere predstava toho nového závisí od toho, ako sa toto nové opisuje. Veľmi dôležité je vyzdvihnúť to, čím sa daný jav alebo predmet líši od toho starého, známeho.
Pri opise nového je potrebné používať obraznú reč, treba konkretizovať, porovnávať. Tak napr., aby sme si mohli konkrétnejšie predstaviť vzdialenosť medzi Slnkom a Zemou (149.500.000 km), je to možné ilustrovať takto: rýchlik, ktorý sa pohybuje rýchlosťou 50 km za hodinu by túto vzdialenosť prešiel za 340 rokov.

Tvorivá fantázia:
- vytvára nové druhy obrazov bez opory na hotový opis týchto predmetov alebo javov. Tento druh fantázie hrá dôležitú úlohu vo všetkých druhoch tvorivej činnosti ľudí. Taká je napr. fantázia alebo obrazotvornosť pri procese umeleckej tvorby.
Tvorivá fantázia predstavuje oveľa ťažší a zložitejší proces ako fantázia rekonštrukčná. Prirodzene, že je ľahšie rekonštruovať obraz nejakej literárnej postavy, ako túto postavu, tento obraz vytvoriť.

Proces tvorivej fantázie, rovnako ako aj rekonštrukčnej, nie je možný bez činnosti pamäti. V týchto prípadoch človek využíva vždy predstavy, ktoré získal vo svojej minulej skúsenosti. Aj produkty tej najvzletnejšej fantázie sú vo svojich jednotlivých častiach vytvorené opäť z obrazov pamäti. Tvorivá fantázia, rovnako ako rekonštrukčná, sa prejavuje nielen zmenami alebo vytváraním jednotlivých predstáv, ale aj tvorením nových spojení predstáv. Pri tvorivej fantázii vznikajú teda obrazy niečoho, čo daný jedinec subjektívne nevnímal, ale čo ani objektívne neexistuje a možno ani existovať nemôže.
Treba ešte povedať, že medzi rekonštrukčnou a tvorivou fantáziou niet neprekonateľných hraníc, navzájom sa prelínajú.

Bdelé snenie:
Je to ešte jedna forma fantázie. Rovnako ako pri tvorivej fantázii aj tu ide o samostatné vytváranie obrazov. Bdelé snenie sa líši od tvorivej fantázie dvoma zvláštnosťami:

1. Pri snení človek vytvára vždy obrazy niečoho želaného, kým v obrazoch tvorivej fantázie sa nemusí želanie tvorcu vždy stelesňovať v obrazoch tejto fantázie. V nijakom prípade nemožno napr. nazvať negatívny obraz Jaga zo Shakespearovho Otella želaním, snením autora.

2. Snenie je proces fantázie, ktorý nie je bezprostredne zapojený do tvorivej činnosti, t.j. nedáva ihneď a bezprostredne objektívny produkt v podobe umeleckého diela, vedeckého objavu, technického vynálezu a pod. To však nijako neznamená, že snenie nie je nijako späté s činnosťou. Snenie je zamerané nie na terajšiu, ale na budúcu činnosť, a preto často tvorí prvý, prípravný stupeň tvorivej fantázie.

Snenie je teda fantázia zameraná na budúcnosť, pričom na želanú budúcnosť. Je nesprávne chápať snenie ako výsledok pasívnej, spontánnej hry fantázie. Takéto snenie síce tiež existuje, je to rojčenie, blúznenie, ale to tvorí iba nižší stupeň tejto formy fantázie. Na vyšších stupňoch sa snenie stáva aktívnym, úmyselným, uvedomeným procesom. Hodnota snenia je určovaná najmä tým, v akom je vzťahu k činnosti človeka.
U niektorých ľudí je snenie mocným podnetom k činnosti a v snení vidia akýsi program svojej budúcej činnosti, jej perspektívy. U iných ľudí sa snenie stáva náhradou za činnosť. Títo ľudia si v snení predstavujú splnenie svojich želaní a to ich zbavuje nutnosti bojovať za ich uskutočnenie.

Rozpor medzi skutočnosťou a snením neprináša nijakú škodu iba vtedy, ak rojčiaca osobnosť vážne verí v svoj sen, ak sa pozorne prizerá životu, porovnáva svoje pozorovania so svojimi vzdušnými zámkami a vôbec svedomito pracuje nad uskutočnením svojej fantázie. Keď jestvuje nejaký styk medzi snom a životom, vtedy je všetko v poriadku.