Úloha vedomostí a návykov v obrazotvornosti:

Nevyhnutným predpokladom fantázie je zásoba predstáv, ktoré podliehajú ďalšiemu spracovaniu. Čím viac má človek vedomostí, tým ľahšie a jasnejšie sa uňho môže rozvíjať fantázia.
Tvorcovia umeleckých diel a predstavitelia vedy, ktorých fantázia dosahovala najväčšie výšky, napr. Homér, Michelangelo, Leonardo do Vinci, Newton, Beethoven a ďalší mali zároveň na svoju dobu vyčerpávajúce znalosti a vedomosti.

Existencia predstáv však ešte nestačí pre tvorbu. Premena predstáv, ktorá charakterizuje tvorivú fantáziu, je špecifickou operáciou, ktorá si vyžaduje osobitné návyky.
Leonardo do Vinci napr. radil rozvíjať si fantáziu pozorovaním rôznych škvŕn, oblakov, trhlín v múroch a nachádzaním v nich ľudí, krajín, bitiek a pod. Na to je, prirodzene, nutné doplňovať vnímané nejasné obrysy činnosťou obrazotvornosti, fantázie.
Zo všetkého uvedeného vyplýva, že podstatnú úlohu v tvorivej fantázii majú vedomosti človeka, jeho skúsenosť, návyky, vedome vytýčený cieľ, vôľová povaha činnosti. Celkom nepravdivé sú tvrdenia, podľa ktorých má tvorivá činnosť znak nevyhnutnosti, fatalizmu, vyznačuje sa „vrodenosťou inštinktu“.

Význam fantázie:

Už sme uviedli, že fantázia má svoj význam už pri vybavovaní predstáv (pamäti). Často si to ani neuvedomujeme, ale naše predstavy sú spravidla neúplné, a tu nám prichádza na pomoc fantázia, ktorá „dokreslí“ to, čo sme zabudli a my tak máme celistvý obraz.
Obrovský význam má pre poznanie takých predmetov a javov, ktoré sme sami nikdy nevnímali. Takto vznikajú predstavy vulkánov, tropického lesa a iných neznámych zemepisných krajov, rôznych historických udalostí atď.

Činnosť fantázie je veľmi tesne spätá s emocionálnym životom človeka. Predstava môže vyvolať u človeka kladné city. Unavený pútnik čerpá z predstavy svojho konečného cieľa silu a bodrosť, ktoré mu pomáhajú dokončiť cestu.
Z druhej strany zasa fantázia, ktorá vytvára pochmúrne, ťažké predstavy, napomáha vzniku záporných citov: sklamania, smútku. Každému je známe, že zbabelí ľudia, ak sú v nebezpečnej situácii, alebo ak očakávajú napr. operáciu, prežívajú vo svojej fantázii bez konca sa opakujúce muky, niekedy oveľa ťažšie, ako to, čo ich skutočne očakáva.

V škole sa učiteľ často stretáva so situáciou, kedy fantázia mocne pôsobí na city detí tým, že podporuje ten ktorý cit po dosť dlhý časový úsek. Napr. pri štúdiu dejín - obrazy vynikajúcich bojovníkov za samostatnosť, sebaurčenie - pôsobia veľmi silno na celý emocionálny život žiaka.
Veľký význam má fantázia aj pri vôľových procesoch. Vôľový čin sa nemôže uskutočniť bez predbežnej predstavy cieľa a prostriedkov, nevyhnutných na jeho dosiahnutie. Veľmi dôležitá je fantázia aj pre myšlienkovú činnosť. Už najjednoduchšie zovšeobecnenie, najelementárnejšia idea (stôl vôbec) je určitým kúskom fantázie.

Tým sa však úloha fantázie v procese myslenia nevyčerpáva. Uvedomenie si úloh a problémov, pred ktorými človek stojí, nie je mysliteľné bez tvorivej fantázie. Konkretizácia našich myšlienok vyžaduje existenciu fantázie, ktorá môže dodať všeobecným poznatkom názornosť osobitnej, konkrétnej predstavy.
Veľmi dôležitý proces plánovania, prípravy budúcnosti nie je mysliteľný bez fantázie, v ktorej si človek vyznačuje nielen cieľ, ale aj cesty, ako tento cieľ dosiahnuť, predstavuje si podmienky, nevyhnutné na jeho splnenie.

Fantázia nie je potrebná iba pri tvorbe spisovateľa, maliara alebo technického vynálezcu, ale aj pri tvorivej činnosti vedca ktoréhokoľvek odboru, ale nielen pre vedca, ale aj pre každého človeka v každodennom živote, v našej práci, pričom fantázia sa tu zapája často bez toho, že by sme si to uvedomovali.
V pracovnej činnosti je význam obrazotvornosti tým väčší, čím viac sa práca vzďaľuje od mechanického opakovania úkonov podľa predloženej šablóny a čím viac je v nej momentov skutočnej tvorivosti.