Téma: Fantázia (obrazotvornosť)

Všeobecná charakteristika. Človek nevníma iba to, čo naňho pôsobí v daný okamih, alebo predstavuje si to, čo naňho pôsobilo predtým (predstava pamäti), ale má i schopnosť vytvárať nové obrazy.

Môže si predstaviť miestnosť. v ktorej nikdy nebol, pričom sa opiera o opis tejto miestnosti. Vieme si celkom dobre predstaviť napr. zvieratá, ktoré sme nikdy nevideli, o ktorých však vieme od iných ľudí, z ich rozprávania, opisu. Ale to ešte nie je všetko. Vieme si predstaviť i to, čo vôbec v skutočnosti neexistuje. Tento druh predstáv majú všetci tvoriví pracovníci, či už je to hudobný skladateľ, spisovateľ, staviteľ, konštruktér, atď.

Teda predstava toho, čo sme v minulosti nevnímali, vytvorenie obrazov predmetov a javov, s ktorými sme sa predtým nestretli, vznik idey toho, čo ešte len bude vytvorené - to všetko vytvára osobitnú formu psychickej činnosti - fantáziu.

Fantázia je teda vytvorenie niečoho nového v podobe obrazu, predstavy, idey, prevtelených potom do nejakej materiálnej veci alebo praktickej činnosti človeka. Treba povedať, že fantázia je čisto ľudská činnosť. Iba človek si môže najskôr v hlave predstaviť, čo chce vytvoriť. Práve toto predstavovanie si nasledujúcich činností a toho, čo sa tým dosiahne, práve táto predstava je charakteristickou osobitosťou práce človeka a celej jeho činnosti, ktorá ho, okrem iného, odlišuje od zvieraťa.

Fantázia je akýmsi únikom zo skutočnosti. Človek vymýšľa to, čo v skutočnosti neexistuje a niekedy i to, čo ani nemožno realizovať v praxi, to čo ani nemôže reálne existovať.
Treba však povedať, že prameňom fantázie je vždy objektívna realita. Aj fantázia je jednou z foriem odrazu skutočnosti. Aj tie najfantastickejšie výmysly majú koniec koncov za základ určité reálne predmety alebo ich elementy, ktoré sú novým, zvláštnym spôsobom spojené.

Rozdiel medzi predstavou pamäti a predstavou fantázie:

Obrazy pamäti (pamäťové predstavy) - to je vlastne reprodukcia minulej skúsenosti. Funkciou týchto predstáv (pamäti) je podržať pokiaľ možno nedotknuté výsledky minulej skúsenosti; funkciou fantázie je - pretvoriť tieto výsledky.
Vo svojich najvyšších formách uskutočňuje fantázia odpútanie sa od skutočnosti s tým, aby do nej hlbšie prenikla. Sila tvorivej fantázie je určená vzájomným vzťahom dvoch faktorov:

1. Tým, nakoľko sa fantázia pridržiava určitých obmedzovacích podmienok, od ktorých závisí chápanie zmyslu a objektívny význam jej výtvorov;
2. Tým, nakoľko sú nové, originálne, nakoľko sa líšia jej výtvory od bezprostredných prameňov ich vzniku.

Fantázia, ktorá nevyhovuje súčasne obidvom týmto podmienkam, je síce fantáziou, ale nemá tvorivý charakter. Rovnako ako v praktickej činnosti, ktorá reálne mení skutočnosť, prejavujú sa motívy a ciele celej osobnosti, jej potreby, záujmy, city a želania, takisto sa celá osobnosť prejavuje aj v činnosti fantázie. Fantázia teda nie je abstraktnou funkciou, ale zákonite sa prejavujúcou stránkou uvedomenej činnosti.
Na tomto základe sa potom rozvíja určitá schopnosť podľa toho, ako sa fantázia formuje v nejakej konkrétnej tvorivej činnosti. Už samotné vnímanie skutočnosti pretvára fantázia pod vplyvom želaní, citov, sympatií (napr. moje dieťa je najkrajšie atď.). Toto pretváranie vedie niekedy ku skresľovaniu a niekedy k hlbšiemu poznaniu skutočnosti.

Druhy fantázie:

Najjednoduchšou formou fantázie sú tie prípady, kedy obrazy, idey, vznikajú bez špeciálneho zámeru z našej strany. Napr. keď počúvame rozprávanie človeka o tom, čo sa mu stalo, bez toho, že by sme si vytýčili taký cieľ, mimovoľne si predstavujeme to, o čom rozpráva. Ak sa pozeráte na oblaky, niekedy si ich predstavujete ako ľudské tváre alebo zvieratá atď.
V obidvoch prípadoch prameňom tejto elementárnej fantázie je to, čo vnímame. Rozdiel je iba v tom, že v prvom prípade pre daného človeka nové obrazy vnikajú na základe a pod vplyvom slov, kým v druhom prípade sú vyvolané vnímaným predmetom. Pre obidva prípady je však spoločné to, že fantázia bola vyvolaná neúmyselne. Je to teda neúmyselná, mimovoľná fantázia.

Na rozdiel od toho, v prípadoch, kedy nové obrazy vznikajú na základe špeciálneho rozhodnutia, zámeru, hovoríme o fantázii úmyselnej. Pre charakteristiku fantázie má podstatný význam rozdiel v samostatnosti, originálnosti, v tvorivom charaktere fantázie. Z tohto hľadiska rozlišujeme: fantáziu rekonštrukčnú a tvorivú.