Každá veda, ak má byť vedou, musí spĺňať tri základné podmienky:

1. musí mať svoj vlastný predmet, ktorý by sa mal líšiť od predmetu všetkých ostatných vied,
2. musí mať metódy, pomocou ktorého sa môže tohto predmetu zmocniť (skúmať ho)
3. musí mať systém poznatkov.

Predmet psychológie sa formoval v podstate počnúc 17.-18. storočia, najskôr v rámci filozofických systémov tých čias. Rôzne psychologické smery (alebo školy) formulujú predmet psychológie rôzne. V podstate sa však psychológovia dohodli na tom, že predmetom psychológie je psychično (psychika), pričom vo väčšine učebníc možno nájsť toto vymedzenie predmetu psychológie: je to veda o prežívaní a správaní. Predmet psychológie však treba presnejšie špecifikovať.

Uvediem 5 základných charakteristík predmetu psychológie.

1. Špecifický okruh javov, ktoré skúma psychológia, sa jasne a zreteľne odlišuje od všetkých ostatných javov: sú to naše vnemy, predstavy, myšlienky, city, zámery, túžby, schopnosti atď., slovom všetko, čo tvorí vnútorný obsah nášho života, čo je nám v podobe zážitkov akoby bezprostredne dané.
Dostávame sa tak k prvej charakteristike psychična, ktorou je skutočnosť, že psychično (psychika) prináleží indivíduu, ktoré toto psychično pociťuje - teda jeho subjektívnosť. Psychické javy vystupujú preto ako procesy, vlastnosti a stavy konkrétnych indivíduí. konkrétnych jedincov.
Je celkom jasné, že tak, ako je nám niečo dané v bezprostredných zážitkoch, nemôže nám byť dané nijakým iným spôsobom. Z nijakého opisu, nech je akokoľvek výrazný, bohatý a obrazný, nemôže napr. nevidiaci poznať farebnosť sveta, nepočujúci jeho hudobnosť tak, ako keby tieto vlastnosti vnímal bezprostredne. Myšlienky konkrétneho človeka sú jeho myšlienkami, city sú jeho citmi a sú mu dané v inej perspektíve, ako sú dané inému človeku. Je to vlastne kúsok jeho vlastného života.
Prvým znakom psychična je teda jeho subjektívnosť.

2. Druhým, nemenej podstatným rysom psychična je : vzťah k objektu, nezávislému na psychike, na vedomí.
Každý psychický jav sa odlišuje od iných a vymedzuje sa ako nejaké prežívanie vďaka tomu, že je to prežívanie niečoho; jeho vnútorná podstata sa vydeľuje prostredníctvom jeho vzťahu k vonkajšiemu svetu.
Psychika, vedomie odráža objektívnu realitu, ktorá jestvuje mimo nej a nezávisle od nej. Nemalo by zmyslu hovoriť o odraze, keby to, čo má psychika odrážať, samo v skutočnosti nejestvovalo. V tomto zmysle je každý psychický fakt tiež súčasťou reálnej skutočnosti, Je teda nielen odrazom skutočnosti, ale aj jej súčasťou. Každý psychický jav je teda jednak produktom a závislým komponentom organického života indivídua a jednak odrazom vonkajšieho sveta, ktorý ho obklopuje.

3. Ďalším rysom psychična, alebo psychických javov, je : ich dynamickosť.
Psychické javy nie sú povahy statickej, nepohyblivej. W.James nazval pohyb, dynamiku psychických javov „prúdom vedomia“. To, čo tvorí predmet psychológie, je teda v ustavičnom pohybe, takže jeden jav vystriedava hneď jav iný. Preto je výstižnejšie hovoriť o dejoch, procesoch.

4. Psychično, psychické procesy sa nikdy nevyskytujú izolovane; vždy máme do činenia s prúdom vedomia, ktorý nielen že ustavične plynie, ale ako prúd je vždy celistvý, je vždy jedným celkom.
Psychické javy sú vždy medzi sebou späté, navzájom závislé v jednom celku, ktorý spoločne utvárajú a určujú, ktorý však určuje aj ich a dodáva im zvláštny ráz, zvláštny charakter.
Podľa toho dnes už v psychológii o nejakých elementoch, prvkoch nášho duševného života, nášho psychična nemožno ani hovoriť.

5. Pre určenie predmetu psychológie je napokon dôležité aj tá charakteristika psychických procesov, javov a vlastností, že existujú iba na telesne žijúcom človeku.
Ináč povedané, psychológia chápe psychické javy ako odohrávajúce sa na určitom telesnom podklade alebo telesnom substráte.
Podkladom psychických javov je teda živá hmota, mozog.

Keď zhrnieme uvedené charakteristiky alebo znaky či rysy predmetu psychológie, dostaneme túto definíciu predmetu psychológie:
Psychológia je veda o psychických javoch človeka. Psychické javy skutočne existujú ako osobitná trieda javov; sú len jednému subjektu bezprostredne dané. Sú povahy dynamickej, treba ich chápať celistvo a ich podkladom je telesný organizmus človeka, živá hmota.