Záujmy chápeme ako osobitný druh motivačných síl. Ich základom sú primárne potreby, ktoré sa konkretizujú v podmienkach daného kultúrneho prostredia. Napríklad čitateľský záujem sa môže rozvinúť iba pri istom stupni vzdelanosti, rovnako ako, povedzme, záujem o motorozmus iba pri istom stupni technického rozvoja.

Záujem možno definovať ako odvodenú potrebu, ktorá sa uspokojuje v dôsledku vykonávania nejakej činnosti. To je pre záujem charakteristické.
Záujem o futbal sa napríklad uspokojuje hraním futbalu, nie dosiahnutím určitého výsledku. Tam, kde prevažuje túžba vyhrať na chuťou hrať, zahrať si, tam už neide o čistý záujem, ale o zložitejší motivačný komplex. /1/

„Záujem : špecifická zameranosť osobnosti, sústredená pozornosť na určitú vec, činnosť.

Záujmová činnosť : dobrovoľná, na základe vnútorného vzťahu človeka realizovaná činnosť v oblasti poznávania, vedy, techniky, kultúry, športu, zberateľstva uskutočňuje sa v záujmových kolektívoch ( súbor, krúžok, skupina tím ) alebo individuálnou formou a sebavzdelávaním „ ( Ďurič., Hotár., et.al 2000, s. 512-513 ) (2)

„Psychológia sleduje záujem ako individuálny osobnostný jav, pedagogika sa zaoberá záujmom z hľadiska ich usmerňovania a formovania v procese výchovy. Venuje sa nielen záujmom existujúcim, ale i ovplyvňovanie a vytváranie podmienok pre vznik nových záujmov.  Záujmy patria medzi vlastnosti aktivačno-motivačné – vedú osobnosť k činnosti k aktivite a vyvolávajú pohnútku motív k činnosti zameraný určitým smerom. Záujmy majú tesnú väzbu na vlohy a schopnosti človeka, ktoré podmieňujú úspešné vykonanie nejakej činnosti. Výskumy dokazujú, že jedinec rozvíja záujmy najmä v tých oblastiach, v ktorých je úspešný dosahuje uspokojenie z činnosti.

Pre záujem je charakteristické výberový vzťah k predmetu alebo k činnosti. Záujem vzbudzuje snahu po aktivite s predmetom záujmu, po poznanie i zvládnutie a vyvoláva silné citové prežívanie činnosti. „ ( Pávková., et.al 2002, s. 92-94 ) /3/ Záujem o futbal môže byť, samozrejme, tiež iba „teoretický“.  Príslušnou činnosťou potom je čítanie športových rubrík, debatovanie, rozoberanie a predpovedanie výsledkov atdˇ.
Záujmov existuje toľko, koľko je činností, ktoré môžu človeka tešiť.

Bolo navrhnutých niekoľko spôsobov triedenia záujmov.
Sám Stavěl rozlišuje u dospievajúcej mládeže záumy :
poznávacie, estetické, sociálne, záujem o prírodu, obchodný záujem, záujem technický, rukodelný, záujem o hmotný materiál, záujmy výtvarné a športové.

Záujmy predstavujú tú časť štruktúry osobnosti, ktorú možno najľahšie ovplyvňovať. Záujmy možno zosilňovať, zoslabovať i vytvárať v dôsledku zámerného pôsobenia oveľa ľahšie ako primárne potreby alebo hodnotové orientácie, o ktorých ešte len budeme hovoriť.
Stačí napr. jediná vynikajúca pedagogická osobnosť, aby z dramatického krúžku školy vzišiel rad mladých ľudí, pre ktorých záujem o divadlo zostane trvalou životnou charakteristikou. Práve tak ľahké je vytvoriť - či už zámerne alebo mimovoľne - niečo, čo by sme mohli nazvať „antizáujmom“, znechutením určitej činnosti (napr. tým, že ju deťom vnucujeme).

Z veľkej plastičnosti - až manipulovateľnosti - záujmov však nevyplýva, že by sme si mohli dovoliť nedbať na tieto záujmy, že by sme napr. dieťaťu mohli určiť povolanie podľa iných hľadísk a dúfať, že „sa to nejako poddá“.

Dôvody sú prinajmenšom dva:

1. Ovplyvniteľnosť záujmov je nutné chápať pravdepodobnostne.
Môžeme napríklad určitým pedagogickým pôsobením zabezpečiť, že z tisíc detí sa prejaví výrazný záujem o matematiku u 200 namiesto u 100, ako do bolo doposiaľ.
Nemôžeme však zaručiť, že vzbudíme záujem určitého daného dieťaťa, hoc aj s výborným matematickým nadaním.

2. Obmedzenie spontaneity vývoja a pocitu slobody vedie temer nevyhnutne k ostrému vnútornému konfliktu, ktorý sa môže skončiť dlhodobou apatiou alebo deštruktívnym vzorom.
Azda nikde neplatí tak výrazne Komenského „Omnia sponte fluant, absit violentia rebus!“ (Všetko nech plynie spontánne, bez násilia!). (1)