Keď hovoríme o charaktere osobnosti, myslíme tým predovšetkým vzťah človeka k spoločenským úlohám, k ľuďom a k vlastným povinnostiam.
O niektorom človeku sa hovorí, že je vyslovene čestný, že nikdy nikoho „nepodrazí“, že myslí na druhých atď., kým o inom sa hovorí, že sleduje iba svoje vlastné egoistické ciele, vo všetkom hľadá iba výhody pre seba, prejavuje sa uňho :
chamtivosť, má nadradený, pohŕdavý vzťah k ľuďom, ignoruje ich záujmy, city, je sebavedomý, hrubý a nezásadový.
Obraz jedného i druhého človeka vyjadruje určitú štruktúru potrieb, záujmov, túžob, cieľov, citov a vôle, čo sa prejavuje vo výberovom charaktere vnímania a správania, vo vzťahoch a spôsoboch správania.
Charakter možno definovať ako svojrázne psychické založenie človeka, ktoré odráža vonkajšie podmienky života a výchovy a prejavuje sa v špecifickej zameranosti daného človeka, v jeho špecifickom správaní a schopnosti správať sa, aj v jeho určitom vzťahu k objektívnej realite. Nemožno si myslieť, že charakter je nejaká nadstavba nad procesmi vnímania, myslenia, citov a vôle.
Charakter je svojrázne, v závislosti od životných vplyvov utvorené, celistvé usporiadanie alebo sústava vlastností osobnosti: zameranosti a vôle, intelektuálnych a emocionálnych vlastností utvárajúcich sa v procese odrazu života a činnosti. Charakter sa vyznačuje týmito základnými vlastnosťami: morálnou vychovanosťou, šírkou, jednoliatosťou, vyhranenosťou, silou a vyrovnanosťou.
Morálna vychovanosť charakterizuje človeka tak z hľadiska jeho vzťahov, ako aj z hľadiska spôsobu správania. Humanizmus, pozorný vzťah k ľuďom, vernosť priateľom, želanie a umenie pracovať medzi ľuďmi a pre ľudí, svedomitosť, čestnosť pri vykonávaní povinností, taktnosť, ohľaduplnosť pri styku s ľuďmi - to sú základné prejavy morálnej vychovanosti, ktorá je sociálne azda najcennejšou charakterovou črtou.
Šírka charakterizuje rozmanitosť potrieb a záujmov, túžob a zanietenia, rozmanitosť činnosti človeka. Niektorí ľudia sa vyznačujú mnohostrannosťou, iní jednostranným a obmedzeným vývinom.
Jednoliatosť charakterizuje vnútorná jednota psychického založenia človeka, koordinovanosť jeho vzťahov k rozličným stránkam skutočnosti, neprítomnosť protirečení v túžbach a záujmoch, jednota slova a činu.
V živote možno stretnúť nielen ľudí s jednoliatym charakterom, ale aj ľudí, u ktorých sa prejavuje rozdvojenosť zámerov a citov, u ktorých sa slová rozchádzajú s činmi.
Vyhranenosť charakterizuje pevnosť a neoblomnosť správania, čo vždy zodpovedá vypracovaným presvedčeniam, morálnym predstavám, vypestovanej základnej zameranosti, ktorá je zmyslom života a činnosti človeka.
Sila charakterizuje energiu, s akou človek uskutočňuje ciele, schopnosť horlivo sa zanietiť a s veľkým úsilím prekonávať prekážky a ťažkosti.
Vyrovnanosť charakterizuje vzájomný pomer medzi zdržanlivosťou a aktivitou, ktorý je pre činnosť a styk s ľuďmi najoptimálnejší a najpriaznivejší.
Je to určitá vyrovnanosť správania, ktorá je podmienená vrodenými typologickými osobitosťami človeka, alebo výchovou vôľového sebaovládania, ktoré umožňuje indivíduu držať sa v ťažkých podmienkach na výške svojich možností.
Medzi uvedenými podstatnými vlastnosťami sú zložité, niekedy dokonca protirečivé vzťahy. Možno napríklad pozorovať jednostrannosť a neveľmi široký charakter spojený s veľkou silou, alebo široký charakter bez dostatočnej vyhranenosti, teda bez toho, aby bol nejako vyčlenený prvoradý záujem v živote.
V takom prípade možno pozorovať rôznorodosť v spojení s povrchnosťou a rozptýlenosťou. Široký, jednoliaty, vyhranený a silný charakter nie je prírodný dar, ale je výsledok životných vplyvov a výchovy.
