referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ján
Pondelok, 24. júna 2019
Vývinová psychológia
Dátum pridania: 25.09.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: MgrBcRia
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 270
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 6.7
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 11m 10s
Pomalé čítanie: 16m 45s
 
Poznatky z vývinovej psychológie majú osobitný význam pre všetkých, ktorí sa zaoberajú výchovou a vzdelávaním detí a mládeže a dnes vlastne už aj dospelých.

Predmet vývinovej psychológie :

Vývinová (ontogenetická) psychológia je jednou zo základných psychologických disciplín.
Skúma kvalitatívne a kvantitatívne zmeny psychickej regulácie prežívania a správania človeka počas celého života.
Všíma si priebeh zmien a výskyt psychických javov, ktoré zákonite vznikajú, rozvíjajú sa a postupne zanikajú v prežívaní a správaní človeka, v jeho osobnosti od počatia až do smrti. Vysvetľuje príčiny, podmienky a mechanizmy týchto zmien (Kuric a kol. 1986, s. 11).

Východiská štúdia psychického vývinu :

Vývin sa definuje ako zmena, pri ktorej organizmus alebo iný vyvíjajúci sa objekt:
a) získava nové vlastnosti, pričom si ponecháva doterajšie (niektoré zo súčasných vlastností však ak spravidla stráca),
b) stáva s vnútorne zložitejším (vo vzťahoch medzi jeho časťami) i navonok (vzťahy medzi ním a okolím),
c) stáva sa nezávislejším od svojho okolia, teda je autonomnejší (Říčan, 1989).

Štúdium správania a prežívania v priebehu času je najvšeobecnejším predmetom široko chápanej vývinovej psychológie. Hans D. Schmidt (1978)

Rozlišuje štyri okruhy všeobecnej vývinovej psychológie:

1. Štúdium fylogenézy psychiky, založené na sledovaní správania rôznych druhov živočíchov na rozličnom stupni evolučného radu.
Etológia ako porovnávacia biológia správania sa opiera predovšetkým o pozorovanie správania zvierat v prirodzených životných podmienkach (napr. zabezpečenie obživy vyhľadávaním potravy alebo útokom na korisť, obrana teritória, dvorenie samčeka samičke, hniezdenie a sťahovanie vtákov).
Fylogentický prístup býva užitočný pre modelovanie správania pri pokusoch so zvieratami. Môže pomôcť pri objasňovaní niektorých psychologických problémov človeka a hlbšiemu porozumeniu niektorých individuálnych zvláštností jeho vývinu.

2. Štúdium antropogenézy psychiky - skúma vývin duševna ľudí v rôznych historických etapách a v rôznych civilizačných okruhoch.
Etnopsychológia a kultúrna antropológia prinášajú významné porovnávacie údaje pre pochopenie zákonitostí všeobecného charakteru (pozorovanie určitého javu, znaku v pôvodných primitívnych prírodných kultúrach a v moderných západných civilizovaných spoločnostiach).
Novšie sa rozvíja psychohistória, ktorá vychádza zo štúdia literárnych prameňov, umeleckých diel a iných historických materiálov (napr. hračiek).

3. Štúdium ontogenézy psychiky človeka - vývin individuálnej psychiky človeka v priebehu života - od počatia po smrť - definíciu sme si práve povedali.

4. Štúdium aktuálnej genézy psychiky človeka - skúma krátkodobý vývin psychických procesov (napríklad pri vnímaní, riešení myšlienkových úloh, učení).
Krátkodobé psychické procesy závisia od úrovne ontogenetického vývinu.

Pri štúdiu vývinových procesov psychiky človeka v rámci užšie chápanej vývinovej psychológie budeme vychádzať z poznatkov všetkých štyroch uvedených okruhov, ale predovšetkým z údajov ontogenetickej psychológie.
Širšie chápaná vývinová psychológia používa termín vývoj (fylogenetické, antropologické hľadiská) a ontogenetická psychológia označuje procesy zmien termínom vývin (ontogenéza).

Väčšina súčasných teoretických koncepcií ontogenézy človeka vychádza z presvedčenia, že človek je schopný zmeny počas celého svojho života.
Zmeny v ranom veku sú zvlášť rýchle a dramatické, lebo prebieha premena skutočne bezbranného, nemohúceho novorodenca na schopné dieťa, aktívne objavujúce svet.
Počas detstva dochádza za normálnych podmienok spravidla k zmenám veľkosti a k rozvoju schopností.
V dospelosti prebiehajú zmeny viacerými smermi.
Niektoré schopnosti, ako rozširovanie slovníka, pokračujú, kým iné, sila a reakčný čas (časový interval medzi podnetom a reakciou), sa znižujú.
Stále sa objavujú celkom nové funkcie prostredníctvom syntézy poznatkov a skúseností v podobe múdrosti. Známky rastu sa prejavujú dokonca aj u veľmi starých ľudí.
V tejto súvislosti sa potom chápe u človeka aj zážitok umierania ako finálny (konečný) pokus o vyrovnanie sa s vlastným životom - stručne povedané, reprezentuje vlastne ďalšie sebarozvíjanie indivídua.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.