Vo vývine je väčšina znakov vzájomne závislých

Populárne tvrdenie, že kompenzácia je všeobecnou zásadou vývinu dieťaťa, sa vo výskumoch nepotvrdilo.
Neplatí, že dieťa, ktoré z pohľadu rozvoja jedného znaku prevyšuje priemerné dieťa, bude pod priemerom vo vzťahu k vývinu iných znakov a naopak. Nemožno to chápať ako zásadu vyrovnávania (úrovne) jeho schopností.

Dieťa prevyšujúce inteligenciou priemerné dieťa, prevyšuje ho aj v socializácii, v špeciálnych sklonoch. Naopak, dieťa s nižším ako priemerným intelektovým vývinom nenadobudne vysoký stupeň špeciálnych znalostí, vyššiu mieru socializácie alebo vyšších fyzických štruktúr organizmu.

Oneskorenie v rozumovom vývine sa prejavuje v tendencii nižšej telesnej výstavby oproti zdravým deťom (jednotlivci s oneskorenou inteligenciou na úrovni idiocie a imbecility sú najmenší v populácii intelektovo retardovaných.).

Rovnako vysoká úroveň inteligencie koreluje s včasným pohlavným dozrievaním a nižšie úroveň inteligencie s neskoršou pohlavnou zrelosťou. Treba brať do úvahy aj také činitele, ako sú klíma, rasa apod.

Vývin možno predpovedať

Vychádzajúc z tvrdenia o pomernej stálosti individuálneho tempa vývinu, možno už v raných obdobiach života predvídať u dieťaťa rozsah jeho plnej zrelosti.

Poznanie perspektív duševného vývinu dieťaťa je dôležité pre plánovanie jeho ďalšej výchovy alebo jeho formovania pre taký druh práce, pre ktorý má najlepšie predpoklady.
Prognóza vývinovej kapacity dieťaťa je dôležitá aj v prípadoch adopcie malých detí a pod.

Každá vývinová fáza má svoje typické osobitosti

V rôznych vekových obdobiach sa jednotlivé znaky vyvíjajú rýchlejšie a viditeľnejšie ako druhé. Ľudský život prebieha v istých etapách. Obdobia života jednotlivca sú očividne rovnako dôležité, podobne ako geologické obdobia Zeme alebo fázy evolúcie života.

V každej fáze sa oddeľuje istá dominujúca vlastnosť a základná črta, ktorá jej dodáva určitú jednotu i špecifickosť.
Do dvoch rokov života sústreďuje malé dieťa pozornosť na prieskum svojho prostredia, získava kontrolu nad vlastným telom a učí sa hovoriť.
Od troch do šiestich rokov smeruje k svojej socializácii.

Výskumy skupín detí rôzneho veku ukázali, že nielenže každé dieťa vlastní typickú, konštitučne podmienenú individualitu, ktorá sa počiatočne zobrazuje v detstve a pretrváva v predškolskom veku (a pravdepodobne aj po ňom), ale okrem toho má každé obdobie svoju vlastnú postupnosť, ktorá je charakteristická pre každé dané dieťa.

Takýmto spôsobom je správanie dieťaťa v každom veku sčasti ovplyvnené jeho vlastnou individualitou a sčasti všeobecnými ontogenetickými zákonitosťami pre vývinové obdobie dieťaťa príslušného veku.

Vo vývine sa objavujú obdobia charakteristické rovnováhou a iné obdobia, v ktorých je rovnováha porušená. V období relatívnej rovnováhy sa dieťa pomerne dobre prispôsobuje prostrediu a ľahko s ním spolu žije.

V období nedostatku rovnováhy je prispôsobovanie dieťaťa narúšané činiteľmi prameniacimi zo samotného dieťaťa. ako aj činiteľmi prostredia, a výsledkom týchto činiteľov je sťažené spolužitie s dieťaťom. V tom istom čase sa objavujú emocionálne napätia, nerozhodnosť, neistota a podobné problémy správania.