Biologické vplyvy - vplyvy prostredia

Mnohé moderné náhľady uznávajú vplyv biologických faktorov, ako aj mnohých faktorov prostredia na psychický vývin. Nie je však zhoda v tom, aký je vzájomný pomer a skutočný význam týchto faktorov.

Biologickí extrémisti dokazovali, že biologické faktory sú osudové a vývin je iba vecou zrenia. Verili, že vývinová dráha je vo veľkej miere predurčená genetickými faktormi. Jedným z pôvodných zástancov tohto názoru bol Arnold Gesell.
Zdôrazňoval, že keď vezmeme do úvahy všetky okolnosti, sú práve nevyhnutnosť a spoľahlivosť procesov dozrievania najvýznamnejšími charakteristikami raného vývinu.
Hereditárna (dedičná) výbava udržuje a stabilizuje rast každého dieťaťa.

Ďalším extrémom bol pohľad klasických predstaviteľov behaviorizmu (psychológia správania), ktorí striktne kládli dôraz na prostredie. John B. Watson sa nazdával, že biologické a genetické faktory nekladú nijaké ohraničenia tomu, ako zážitky z prostredia formujú smer psychického vývinu.
Vhodnou organizáciou prostredia by teda bolo možné „vyprodukovať“ Mozarta či Al Capona.
Dnes nemá ani jeden z týchto extrémnych postojov veľa zástancov.

Úlohou súčasných vývinových psychológov zostáva vysvetliť vzájomný vplyv biologických faktorov a faktorov prostredia na individuálne vývinové zmeny jednotlivca. Otázka teda dnes už neznie: „Ovplyvňujú vývin jednotlivca faktory prostredia alebo dedičné faktory?“ - ale „Aký podiel na vývine jednotlivca majú faktory prostredia a dedičné faktory?“

Súhrn biologického pôsobenia a faktorov prostredia možno pozorovať vo viacerých oblastiach (napr. interakcia medzi hormonálnymi mechanizmami a pôsobením agresívnych zážitkov pri vzniku agresie, vzťah medzi genetikou a výživou v telesnom a sociálnom vývine, spolupôsobenie temperamentu dieťaťa so vzťahmi medzi rodičmi a dieťaťom, stredmi a sociálnymi podnetmi vo vývine osobnosti atď.).

Ak si teda položíme otázku, prečo sa jednotlivci pri relatívnej stálosti osobnosti líšia svojim správaním a svojimi výkonmi, môžeme odpovedať, že je to dané determinantami trojakého druhu:

1. stupňom organizácia biologických faktorov,
2. stupňom integrácie skúseností jednotlivca,
3. stupňom začlenenia jednotlivca do spoločenských súvislostí.
Prežívanie a správanie je teda výslednicou vzájomného pôsobenia veku a činiteľov vývinu.

Normatívne - nenormatívne vplyvy
Vplyv niektorých významných udalostí na veľké skupiny obyvateľstva viedol k úvahám o rozlišovaní tzv. normatívnych a nenormatívnych vplyvov (Baltes, Reese & Lipsitt, 1980, in: Papalia, Olds, 1989).

Normatívny je taký vplyv, ktorý sa vyskytuje podobným spôsobom u väčšiny populácie.

Vekové normatívne vplyvy :
sú biologické alebo environmentálne (vplyvy prostredia).
Sú to vplyvy významne podobné u ľudí danej vekovej skupiny bez ohľadu na to, kde žijú.
Sú to také biologické javy ako je puberta a menopauza a také kultúrne javy ako je vstup do školy (približne v šiestich rokoch života pre väčšinu spoločností), odchod do dôchodku (zvyčajne medzi päťdesiatym až sedemdesiatym rokom) a iné.

Historické normatívne vplyvy :
sú biologické vplyvy a vplyvy prostredia spoločné pre ľudí vybranej generácie alebo kohorty (vyrastajúcich v rovnakom čase a na rovn akom mieste). Je to napríklad svetová hospodárska kríza 30. rokov, politické prevraty a pogromy v Európe 20. - 50. rokov, rúcanie komunistických režimov v 80. rokoch a pod.

Tieto vplyvy zahrnujú aj kultúrne faktory, ako je zmena postavenia žien v spoločnosti a feministické hnutie, počítačová a masmediálna revolúcia, masové imigračné (utečenecké) vlny a pod.

Nenormatívne životné udalosti :
sú nezvyčajné udalosti, ktoré majú väčší dopad na individuálny život človeka - buď sa nevyskytujú u väčšiny ľudí, alebo sa prihodia jednotlivcovi v nezvyčajnom čase. Môže to byť napríklad smrť rodiča v útlom veku dieťaťa, pohroma alebo život ohrozujúca choroba, narodenie dieťaťa v vrodeným (kongenitálnym) defektom a pod.

Patria sem, samozrejme, aj radostné a šťastné životné udalosti, ako sú miliónová výhra v športke, lákavá cesta do zahraničia alebo mimoriadny postup v kariére (ministerské kreslo).
Je však otázne, či je takáto udalosť pozitívnym alebo negatívnym momentom vo vzťahu k vývinu.
Pretože je neočakávaná, je určite stresom (tzv. eustress) a jednotlivec na ňu obyčajne nie je pripravený. Niekedy potrebuje zvláštnu pomoc, aby sa úspešne adaptoval - prispôsobil.