Sebapozorovanie

Už vo všeobecnej psychológii sme hovorili, že aj sebapozorovanie môže byť vedeckou metódou, má však svoje hranice možností a isté obmedzenia.

V pedagogickej psychológii využívame výpovede žiakov získané na základe sebapozorovania (introspekcie). Pri výpovediach žiakov, pri hodnotení výpovedí žiakov však musíme byť opatrní, nebo žiaci, najmä mladší, nedokážu vždy správne pozorovať seba, a tiež objektív ne posudzovať vlastné zážitky a vyjadriť ich adekvátnym spôsobom. Práve preto nemožno túto metódu použiť ako jedinú pri skúmaní určitého javu. Vždy ju treba dopĺňať ďalšími metódami.

Pozorovanie iných

Pozorovaniu iných sa pripisuje väčšia hodnovernosť, teda väčšia vedeckosť v porovnaní s introspekciou. Táto metóda sa často nazýva aj objektívne pozorovanie.

Podstata tejto metódy spočíva v tom, že podľa vonkajších, pozorovateľných prejavov žiakov, učiteľov, vychovávateľov, učňov atď. usudzujeme o ich psychickom živote, o úrovni ich psychických procesov, stavov a vlastností, prípadne o ich vedomostiach, zručnostiach a pod.

Pritom sa vychádza z predpokladu, že vonkajšia stránka správania (to, čo možno pozorovať) odráža vnútorný obsah psychiky daného človeka a podľa vonkajšej stránky možno tiež usudzovať na procesuálnu stránku jeho činnosti.

Pre pedagogického psychológa sú tieto vonkajšie prejavy len východiskovým bodom. Skutočným predmetom pozorovania má byť vnútorný duševný život pozorovaného.

Pozorovanie v tomto zmysle môže byť, ako sme už spomenuli, príležitostné (náhodné) a systematické. Príležitostné pozorovanie však nie je vedeckou metódou a nebudeme sa ním preto podrobnejšie zaoberať, aj keď treba povedať, že mnohí, najmä neskúsení ľudia, na základe náhodného, príležitostného pozorovania robia ďalekosiahle závery o danom človeku.

Za určitých okolností môže však aj toto pozorovanie priniesť isté zaujímavé poznatky a podnety pre psychológa najmä vtedy, ak sa toto pozorovanie robí v priebehu praktickej činnosti pozorovaného alebo v priebehu experimentov.

Stáva sa to najmä vtedy, ak psychológ začne pozorovať nejaký jav, ktorý nesúvisí s jeho momentálnymi plánmi. Takto vznikli niektoré veľké objavy. Napr. I.P.Pavlov takto objavil podmienený reflex počas skúmania fyziológie trávenia, J.Watt silu pary, I. Newton gravitačný zákon atď.

Systematické pozorovanie

V pedagogickej psychológii si vyžaduje od pozorovateľa hlboké teoretické a metodologické vedomosti. Musí ovládať základné a špeciálne psychologické disciplíny.
V opačnom prípade zostane len na povrchu pozorovaného javu a neprenikne do jeho podstaty.
Vedecké pozorovanie v pedagogickej psychológii má za cieľ a úlohu daný jav nielen verne opísať, ale aj vysvetliť, tj. odhaliť príčiny jeho vzniku a vývinu, teda odhaliť príčinno-následné vzťahy a súvislosti.
Pedagogický psychológ môže pozorovať žiakov sám (priame pozorovanie) alebo pomocou učiteľov (sprostredkované pozorovanie).

Pri priamom pozorovaní je v priamom styku s pozorovaným alebo pozorovanými.
Pri tomto pozorovaní môže hrať aktívnu alebo pasívnu úlohu.

Výhodnou pozorovania, pri ktorom pedagogický psychológ hrá aktívnu úlohu, je, že pozorovateľ sám môže životnú prirodzenú situáciu žiakov ovplyvniť bez toho, aby o tom vedeli, resp. bez toho, aby si to uvedomovali.

Takýto pozorovateľ si potom môže lepšie uvedomiť detaily komunikácie a interakcie a postrehnúť napr. pramene motivácie a postojov pozorovaných.

V prípade, že psychológ pri pozorovaní žiakov, učiteľov, učňov atď. hrá pasívnu úlohu, znižuje recipročný účinok medzi pozorovateľom a pozorovaným.
V takomto prípade však pozorovateľ môže ľahšie určovať a zaznamenávať správanie pozorovaných.

Pri sprostredkovanom pozorovaní, kde psychológ nie je účastníkom skupiny (triedy, dielne) pozorovaného alebo pozorovaných, sa postupuje tak, že pozorovateľ pozoruje žiakov alebo učňov a pod. v triede alebo v dielni cez nepriehľadné sklo, s použitím uzavretého televízneho okruhu, filmu, magnetofónového záznamu, videozáznamu.

Iný spôsob sprostredkovaného pozorovania žiakov je, že psychológ po dôkladnej inštrukcii spolupracuje s učiteľom, ktorý mu zaznamenáva požadované a pozorované údaje o žiakoch a psychológ ich potom spracuje.