Individuálne a skupinové pozorovanie
Pri individuálnom pozorovaní pozoruje psychológ iba jednu osobu. Môže ísť napr. o pozorovanie pozornosti niektorého žiaka. V takom prípade sa možno oprieť o niektoré vopred pripravené body, ako je napr.:
1.ako reaguje na zvonenie,
2.čo robí, keď učiteľ vstupuje do triedy,
3.čomu venuje pozornosť na začiatku hodiny
4.čím sa zaoberá pri skúšaní
5.ako počúva výklad novej látky
6.čo robí, keď sa ukladá domáca úloha
7.ako reaguje na zvonenie na konci hodiny
8.čo ho vyrušovalo cez hodinu
9.aké boli príčiny odpútavania pozornosti žiaka
10.ako reaguje na to, keď sa učiteľ obracia na celú triedu
11.ako reaguje na to, keď sa obracia k nemu osobne
12.či sa učiteľ naňho vôbec obrátil.

Predmetom pozorovania môžu byť rôzne psychické procesy, stavy a vlastnosti žiakov, učiteľov, učňov atď.
Pri individuálnom pozorovaní, podobne ako pri ostatných druhoch pozorovania, cennými prostriedkami sú technické aparatúry, ktoré objektívne zaznamenávajú pozorované javy.

K takým záznamom sa psychológ môže viackrát vrátiť a robiť tak objektívnejšie závery a interpretácie.

Individuálne pozorovanie prináša cennejšie výsledky u malých detí, pretože sa nedokážu natoľko pretvarovať ako dospelí.

Skupinové pozorovanie
v pedagogickej psychológii znamená, že psychológ pozoruje naraz viac osôb.
Môže napr. u všetkých žiakov v triede alebo učňov v dielni pozorovať a zaznamenávať, ako sa únava v popoludňajších hodinách prejavuje v správaní žiakov či učňov.
Bude si všímať ich pohotovosť pri odpovediach, disciplínu v triede, počet hlásiacich sa žiakov na odpoveď, ich reč pri odpovediach a pod.

Všetky tieto prejavy bude pozorovať u tých istých žiakov alebo učňov aj pri dopoludňajšom vyučovaní a výsledky potom spracuje a porovnáva. Skupinové pozorovanie sa dobre osvedčuje na výletoch, exkurziách, pri hrách, teda všade tam, kde sa žiaci či učni môžu spontánnejšie prejavovať.

Celostné a čiastkové pozorovanie
Podľa počtu pozorovaných javov hovoríme o celostnom a čiastkovom pozorovaní.
Celostné pozorovanie sa vyznačuje tým, že pozorovateľ skúma na danej osobe súčasne viac psychických javov (procesov, stavov, vlastností) a ich vzájomné súvislosti.
Môžeme napr. skúmať ich pohybové reakcie, rečové prejavy, ich postavenie v kolektíve, výber priateľov a pod. Ide tu o globálnejšie sledovanie osobnosti žiaka či učňa, ktoré potom slúži na vypracovanie tzv. psychologickej charakteristiky.
Istým nedostatkom takého pozorovania je, že pozorovateľ musí súčasne pozorovať a zaznamenávať viaceré duševné javy u pozorovaných, čo nie je jednoduché a výsledky nie sú vždy hodnoverné.

Čiastkové pozorovanie
je takou výskumnou metódou, pri ktorej sa bádateľ sústreďuje iba na jeden psychický jav u pozorovaného. Typickým príkladom je technika, v rámci ktorej sa oblasť pozorovania zúži napr. iba na sledovanie výrokov učiteľa v triede.

Učiteľove výroky sa vyberajú podľa určitého plánu, podľa tohto plánu sa zaznamenávajú a potom pripravujú na klasifikáciu. Tieto výroky sa zaznamenávajú podľa kritérií, či:

1.povzbudzujú žiaka, pričom ich zmyslom je dodať žiakovi odvahu a pochváliť ho;
2.ide o súhlasné a objasňujúce výroky, ktoré majú žiakovi dať pocítiť, že sa mu rozumelo a majú mu pomôcť získať prehľad;
3.štrukturujú problém alebo otázku, pričom ponúkajú informácie alebo zisťujú problém objektívnym spôsobom, s úmyslom uľahčiť žiakovi riešenie problému;
4.ide o neutrálne výroky, ktoré obsahujú zdvorilostné formality, poznámky týkajúce sa riadenia vyučovania, doslovné opakovanie niečoho, čo už bolo povedané
(nemajú nijaký účel);
5.sú to priame alebo napomáhajúce výroky, ktoré majú žiaka upozorniť, aby sledoval odporúčaný smer činnosti;
6.sa týkajú karhajúcich alebo odsudzujúcich poznámok, ktoré majú žiaka odvrátiť od pokračovania v neprijateľnom správaní;
7.ide o poznámky, ktorými učiteľ podporuje sám seba, ktorých cieľom je udržať alebo zdôvodniť jeho stanovisko a smer činnosti.