Podstatu tvorivosti lepšie pochopíme, ak uvedieme základné faktory tejto intelektovej schopnosti človeka.
Pomôže nám pritom stručná analýza modelu štruktúry intelektu podľa zakladateľa psychológie tvorivosti J.P.Guilforda.

Guilfordov model vznikal postupne s rozvíjaním a osvetľovaním hypotézy, podľa ktorej inteligenčnými testami nemožno merať tvorivosť. Hľadali sa faktory, ktoré tvoria základ psychickej činnosti pri intelektových procesoch. Takto utvoril Guilford trojrozmerný model štruktúry intelektu, z ktorého pomocou faktorovej analýzy vyvodil jednotlivé faktory. Pritom sa objavili isté špecifické vzťahy medzi faktormi troch základných dimenzií.

1. Model má podobu kvádra s tromi rôzne dlhými hranami. Všetky intelektové schopnosti sú usporiadané podľa troch dimenzií.

2. Sú to intelektové:
•operácie,
•obsahy,
•produkty.
•Myšlienkové (intelektové) operácie pozostávajú z týchto faktorov:
1)poznávanie (objavenie niečoho, alebo znovupoznanie),
2)pamäť (uchovanie toho, čo si človek osvojil a objavil),
3)divergentné myslenie
(je to myslenie, ktoré sa obracia rozličnými smermi a hľadá rozličné spôsoby riešenia),
4)konvergentné myslenie (vedie k jedinému riešeniu),
5)hodnotenie (určuje a stanoví sa najlepšia, resp. najsprávnejšia myšlienka, poznanie, predstava, záver a pod.).

Myšlienkové obsahy v Guilfordovom modeli sú:

1)figurálne (zachytávajú veľkosť, farbu, tvar, štruktúru predmetu, ktoré smerujú k vizuálnym vnemom),
2)symbolické (vyjadrujú sa číslicami, písmenami, dohovorenými znakmi - napr. v matematike),
3)sémantické (prejavujú sa v jazykových výrazoch a predstavách - napr. v literatúre),
4)behaviorálne (sú to obsahy správania, ktoré sa snažia zachytiť tzv. sociálnu inteligenciu, spoločenské vzťahy, komunikácie myšlienok a pod.).

Produkty znamenajú výsledky predchádzajúcich dvoch dimenzií. Ide o:

1)jednotky (tvaru, symboly, ktoré sa utvorili),
2)triedy (utvárajú sa z vyprodukovaných jednotiek),
3)vzťahy (utvárajú sa medzi jednotkami a triedami),
4)systémy (vznikajú ako výsledok štruktúry zloženej z jednotiek tak, že tvoria pevne organizovaný celok),
5)transformácie (znamenajú zmeny, modifikácie doterajších informácií),
6)implikácie (chápu sa ako závery a prognóza vyvodená z iných informácií).
V uvedenom modeli sa jednotlivé zložky v troch klasifikovaných kritériách (dimenziách) navzájom križujú a tak utvárajú 120 malých kociek (buniek), z ktorých každá zodpovedá jednej hypotetickej elementárnej schopnosti s trojnásobnou charakteristikou.

Takto je daná jedinečnosť elementárnej schopnosti, ktorá je určená jedným druhom operácie, jedným druhom obsahu a jedným druhom produktu.
kto potom môžeme dostať napr. pamäť (operácie) na symbolické (obsah) triedy produkt).

O jestvovaní 120 rozličných intelektových schopností sú zatiaľ iba domnienky. J. Hlavsa a M. Jurčová uvádzajú, že v r. 1956 sa pomocou faktorovej analýzy podarilo identifikovať iba 37 rozličných schopností v modeli, v r. 1965 ich už bolo 75 a v r. 1971 až 98.

Tí istí autori pripomínajú, že pôvodná skupina faktorov divergentného myslenia v modeli intelektu vystupuje ako divergentná produkcia.
Tak sa menia potom aj pôvodné názvy jednotlivých schopností.

Napríklad originalita vystupuje ako divergentná produkcia sémantických transformácií.
Tieto zmeny pôvodných názvov sa prejavili v schéme E.Landauovej, ktorá sa pokúsila zostaviť na základe Guilfordových prác vzťahy medzi kreatívnymi schopnosťami a jednotlivými intelektovými faktormi. Tieto vzťahy ukazuje tabuľka.

Z tabuľky vidno, že napr. divergentná produkcia sémantických jednotiek je podmieňovaná schopnosťou spontánnej flexibility, atď.

Preto autori, ktorí začali zostavovať testy na identifikáciu úrovne jednotlivých kreatívnych schopností, konštruovali ich tak, aby obsahovali úlohy pre príslušné operácie, obsahy a produkty.
Napríklad pre situáciu úrovne adaptačnej flexibility u zvolených pokusných osôb sa tvorili také úlohy, ktoré vyžadujú operácie divergentnej produkcie, obsahujú figurálne prvky a vyprodukujú sa transformácie.

Medzi základné faktory tvorivosti patria:
- fluencia,
- flexibilita,
- senzitivita,
- redefinovanie
- elaborácia

Krátko si ich rozoberieme.

Fluencia znamená schopnosť pohotovo, ľahko utvoriť čo najviac psychických produktov určitého druhu
(slov, myšlienok, obrázkov, symbolov a pod.).
Faktor fluencie má niekoľko variácií. Uvedieme niektoré z nich i s príslušnými príkladmi:

a)Slovná fluencia znamená, že učebný alebo rozvíjajúci materiál bude slovný. Napr. požiadame žiakov, aby v priebehu 5 minút napísali alebo povedali čo najviac slov, ktoré sa začínajú na KA (kapor, kalendár, kaleráb, kancelária atď.)

b)figurálna fluencia - v tomto prípade môže ísť o úlohu nakresliť počas 5 minút čo najviac figúr tak, že sa pritom môžu použiť iba dané jednoduché čiary.
Príklad: ( | - riešenie, napr. ---), (__, __(, atď.

c)Číselná fluencia dáva nespočetné množstvo možností na zámerné rozvíjanie tejto tvorivej schopnosti.
Príklady: zostaviť čo najviac príkladov za 5 minút na sčitovanie, aby súčet bol 7.
Napr.: 7=4+3, 7=5+2, 7=4+1+2 atď.

d)Asociačná fluencia (asociačná pohotovosť).

e)Môže tu ísť o tvorenie synonym na podnetové slová za 2 minúty.
Príklad: smelý (možné odpovede: odvážny, statočný, nebojácny atď.).
Alebo možno žiadať, aby osoby napísali (povedali) slová, ktoré sa k daným slovám pridružujú. Napr.: mesto (možné odpovede: hlavné, okresné, krajské atď.).

f)Expresívna (vyjadrovacia) fluencia znamená schopnosť vysvetliť primerané slová na vyjadrenie súvislých myšlienkových celkov. Je to schopnosť myšlienku vyjadriť slovami.
Príklady:
Po prvé ide o tvorenie čo najviac myšlienkových celkov (viet) z týchto slov, ktorých počiatočné písmená sú dané.
Napríklad za 2 minúty treba tvoriť vety: M...u...j...d... Možné odpovede:
Moja učiteľka je dobrá. Môj ujo jedáva datle atď.

Po druhé osoby majú za 2 minúty doplniť nekompletné vety tak, aby doplnenie vysvetlilo prirovnanie, ktoré sa uvádza v podnetovej časti vety.
Napríklad:
Hádzaná je ako volejbal, pretože ... (možné odpovede: ... je to hra, je to loptový šport, hráva sa aj v hale aj na ihrisku atď. Alebo: Drót je ... ako vlas (tenký), pretože ...

g)Ideačná fluencia znamená schopnosť rýchlo, pohotovo utvárať nápady na danú tému. Napr. za presne stanovený čas treba uviesť všetky možné dôsledky nejakej vymyslenej udalosti, keby sa táto stala skutočnosťou.

Napríklad: Čo by sa stalo, keby ľudia už nemuseli spať?
(možné odpovede: urobilo by sa viac práce, nábytkári by nemuseli vyrábať postele, nemuseli by sa vyrábať prášky na spanie, mamičky by nemuseli deťom rozprávať rozprávky na dobrú noc, bolo by treba viac elektriny a žiaroviek atď.).