Tvorivý učiteľ

Výchova v škole pod vedením učiteľa, vychovávateľa, majstra odbornej výchovy je rozhodujúcim faktorom vývinu a utvárania osobnosti žiakov či učňov, pravda, za aktívnej spoluúčasti samotného žiaka či učňa.
To platí vo všeobecnosti, ale aj v špeciálnej oblasti, o ktorej hovoríme, teda aj v oblasti zámerného rozvíjania tvorivosti, tvorivého myslenia žiakov či učňov.

Prvou, základnou podmienkou v oblasti rozvíjania tvorivosti je, aby učiteľ vedel, čo to vlastne je tvorivosť.

Nemôžeme rozvíjať to, čomu nerozumieme, o čom nič, alebo len málo vieme.
Preto prvoradou úlohou učiteľov, vychovávateľov, majstrov odbornej výchovy je, aby si osvojili základné poznatky o tvorivosti vo všeobecnosti a o psychológii tvorivosti ako aj o možnostiach jej zámerného rozvíjania v osobitosti. Práve preto sme zaradili kapitolu o tvorivosti do tohto kurzu.

Ďalšou úlohou alebo podmienkou je rešpektovanie osobnosti žiakov, učňov.

Nie je to vôbec ľahká úloha. Môže sa stať, že v triede budú dvaja - traja nadpriemerne tvoriví žiaci, ktorí pri riešení školských úloh budú postupovať neobvyklým spôsobom, ktorí nebudú rešpektovať zaužívané stereotypné spôsoby. Týchto žiakov nesmie ubíjať, zahriakovať v ich tvorivých spôsoboch učebnej činnosti.

Učitelia sa tiež musia učiť tvorivosti vo svojej výchovno-vzdelávacej činnosti. Netvorivý učiteľ ťažko môže rozvíjať tvorivosť u svojich žiakov. Veď výchovno-vzdelávací proces v škole je bipolárny proces.
Jeden pól tvorí učiteľ a druhý žiak. Vzťah medzi nimi je interakčný, t.j. vzájomne sa ovplyvňujú.

Žiak vo výchovnom pôsobení učiteľa či majstra nie je pasívnym prijímateľom učiteľových zásahov. Je subjektom vlastného stvárňovania pod vedením učiteľa či majstra. Čím je žiak mladší, tým je viac odkázaný na vedenie zo strany učiteľa a dospelých. Toto vedenie však má byť diferencované podľa tvorivých predpokladov jednotlivých žiakov. V tejto výchovno-vzdelávacej činnosti nemôže ísť o rovnostárstvo.

Tvorivé prostredie

Učenie človeka v záujme rozvoja jeho tvorivých schopností si vyžaduje špeciálnu tvorivú atmosféru, špeciálnu psychickú klímu.
Aj tu sa uplatňuje princíp interakcie medzi osobnosťou a prostredím. Znamená to, že čím lepšia je tvorivá atmosféra v prostredí, kde sa jednotlivec učí a vychováva, tým lepšie sú podmienky na rozvoj jeho tvorivých schopností a opačne.

Treba povedať, že tradičná škola neumožňovala učiteľom utvoriť dostatok priestoru pre tvorivú atmosféru v škole, v triede, na vyučovacích hodinách. Dnes je situácia iná, aj keď vo väčšine škôl sa prakticky nič nezmenilo, napriek poskytnutým možnostiam pre rozvíjanie tvorivosti žiakov.

Americký psychológ Torrance, uznávaný a už niekoľkokrát spomínaný bádateľ v oblasti výchovy k tvorivosti žiakov poukazuje na tieto pozitívne faktory utvárania tvorivej atmosféry vo výchove:
- v škole i v rodine treba deti odmeniť za prejavy tvorivosti;
- škola má byť hrdá na tvorivých žiakov;
- kreatívnemu riešeniu problémov treba žiakov učiť;
- tvorivých (divergentne mysliacich) žiakov netreba posudzovať ako abnormálnych;
- tvorivým žiakom treba pomáhať, aby sami poznali svoje tvorivé schopnosti;
- v triede utvárať také ciele a hodnoty, pri dosahovaní ktorých sa tvorivosť žiakov uznáva;
- nedopustiť, aby tvorivý žiak bol v triede izolovaný;
- pomáhať žiakovi prekonávať úzkosť pri hľadaní a objavovaní;
- učiteľ má byť vtipný a odvážny pri rozlišovaní medzi nedisciplinovanosťou a tvorivosťou žiakov, podporovať tvorivých žiakov v iniciatíve pri manipulácii s predmetmi a myšlienkami, otvoriť dvere školy do sveta a naučiť žiakov pozerať sa cez tieto otvorené dvere.