Obsah učiva

Obsahom, predmetom osvojovania môžu byť faktické údaje, zovšeobecnené poznatky, pojmy, princípy, činnosti alebo operácie, zručnosti alebo návyky.
Od toho, ktorý z týchto typov (druhov) učebného materiálu je predmetom osvojovania, v rozhodujúcej miere závisí štruktúra učenia sa, resp. osvojovania si metódy učenia sa i spôsoby vyučovania.
Charakter a štruktúru učenia určuje to, k akej oblasti poznatkov a činnosti sa vzťahujú príslušné fakty a pojmy, zručnosti a návyky.
Tak napríklad osvojovanie si matematiky sa spája s inými spôsobmi pozorovania, rozumovej a praktickej činnosti ako napríklad osvojovanie si gramatiky, literatúry, prírodopisu.

Forma učiva

Formou učebnej látky označujeme vzťah podoby učiva k reálnej skutočnosti a podoby jeho didaktickej úpravy.

Z hľadiska vzťahu k reálnej skutočnosti učivo môže mať životnú formu, keď sa vyučovanie realizuje na reálnych predmetoch alebo druhoch činnosti, a didaktickú formu, keď sa vyučovanie realizuje na špeciálne preparovaných a schematizovaných učebných objektoch a úlohách. Z hľadiska didaktickej úpravy (didaktického spracovania) môže byť predmetný, obrazný, rečový a symbolický. Každá z uvedených foriem predkladania učebného materiálu tvorí určitý jazyk, ktorý slúži na odovzdanie (poskytnutie) určitej informácie.

Efektívnosť zvoleného jazyka závisí od dvoch faktorov:
a) od jeho súladu (adekvátnosti) s charakterom učebnej látky,
b) od toho, nakoľko žiak ovláda daný spôsob kódovania informácií a nakoľko je jazyk jej sprostredkovania v súlade so štruktúrou myslenia žiaka.

Náročnosť učiva

Zo školskej praxe i z výskumov je známe, že nie každé učivo je rovnako náročné a na osvojenie každého treba vynakladať rôznu námahu. Tento parameter učiva vplýva predovšetkým na efektívnosť, rýchlosť a správnosť jeho osvojovania. O ľahkosti alebo ťažkosti učiva hovoria najmä učitelia, pričom dôvodia tým, že jedno učivo si žiaci osvojujú rýchlejšie a s menším počtom medzier alebo chýb vo vedomostiach, kým druhé pomalšie a s väčšími medzerami a chybami.

Niektorí pedagógovia a psychológovia určujú mieru náročnosti učiva prostredníctvom času potrebného na jeho dobré osvojenie a ten považujú za mieru náročnosti príslušného učiva.
Mnohí to však považujú za neadekvátne kritérium a sú toho názoru, že náročnosť učiva treba posudzovať podľa takých kritérií, ako je jeho rozsah, pochopiteľnosť, adekvátnosť jazyka jeho vysvetlenia.
Tým sa však neodpovedá na hlavnú otázku, či existuje niečo v samotnom učebnom materiále, čo ho robí sám osebe náročnejším na osvojenie nezávisle od jeho rozsahu, pochopiteľnosti a iných parametrov.

Niektoré výskumy ukázali, že miera náročnosti osvojovania slov a viet nesúvisí natoľko s významom samotných týchto slov a viet, ale skôr s kontextom, v ktorom sa nachádzajú. Predchádzajúci kontext utvára určitú zameranosť na jeho očakávané pokračovanie. Čím je faktické pokračovanie bližšie očakávanému, tým sa zdá text byť ľahším na osvojenie. Z uvedených príčin sa ťažšie osvojuje bezzmyselný (nezmysluplný, bezvýznamový) text ako súvislý, významový text.

Množstvo informácií, ktoré obsahuje určitý oznam, nie je pre všetkých ľudí rovnaké. Napríklad oznam: „Dunaj sa vlieva do Čierneho mora“ obsahuje iné množstvo informácií pre priemerne vzdelaného človeka a iné množstvo napríklad pre žiaka 3. ročníka ZŠ.
Čiže aj množstvo informácií, ktoré obsahuje učivo, v mnohom závisí od pripravenosti žiaka, t.j. od jeho príslušných predchádzajúcich skúseností, vedomostí, zručností a návykov.

Na základe uvedeného sa núka predpoklad, že parametre náročnosti učiva sú pri ostatných rovnakých podmienkach predovšetkým funkciou pripravenosti žiaka, t.j. určuje ju miera súvislosti nového učiva so skúsenosťou, vedomosťami, zručnosťami, ktoré už žiak má. Čím lepšia je takáto predbežná príprava žiaka, tým pri ostatných rovnakých podmienkach je príslušné učivo pre neho ľahšie
(ľahšie si ho osvojuje).

Významovosť učiva

Pod významovosťou (resp. významnosťou) učiva rozumieme dôležitosť informácií, ktoré obsahuje dané učivo.

Vo všeobecnosti je dôležitosť tých alebo iných faktov, pojmov, princípov, operácií, činností veľmi hmlistý a nejednoznačný pojem.
Určité informácie alebo činnosti môžu byť dôležité samy osebe alebo na osvojenie nasledujúceho učiva. Môžu byť dôležité pri riešení úloh, s ktorými sa žiak neskôr stretne, alebo pre jeho životné ciele, plány a profesionálnu činnosť.
Napokon môžu byť dôležité pre svoj formatívny vplyv, pre utváranie osobnosti a správania žiaka či učňa.
Pojem dôležitosti teda zahrňuje aj kategóriu hodnôt, aj kategóriu poznatkov (vedomostí).

Dôležitosť môže byť aj gnostická :

- poznávacia,
- praktická (vecná),
- etická (mravná),
- estetická (umelecká),
- sociálna (spoločenská),
- emocionálna (príťažlivosť),
- výchovná (vývinová).

Súvislosť učiva (a učebnej činnosti) s hociktorým z uvedených významov veľmi uľahčuje jeho osvojovanie, a naopak. Avšak na to, aby dôležitosť učiva vplývala na jeho osvojenie, je potrebné, aby si ju uvedomil samotný žiak. Dosiahnuť to možno vo vyučovacej praxi rôznymi metódami a prostriedkami (posilnením, odmenou, vzbudením záujmu, vyvolaním poznávacej alebo praktickej aktivity, umožnením sebarealizácie žiaka či učňa).

Ich spoločným a jediným poslaním v tejto súvislosti je, aby oznamovaná informácia nadobudla význam pre žiaka osobne.

Zmysluplnosť učiva

Zmysluplnosťou učiva rozumieme vlastnosť, či učebná látka tvorí izolované, navzájom obsahovo, resp. významovo nesúvisiace jednotky, alebo súvislý, významový text.

Zmysluplnosť učiva charakterizuje aj to, do akej miery sa nové, neznáme spája so starým, známym, už osvojeným. Výskumy i pedagogická prax potvrdzujú, že zmysluplná učebná látka sa osvojuje lepšie (rýchlejšie, s menším počtom chýb).
Treba však povedať, že zmysluplnosť učebnej látky nie je jej vlastná kvalita, ktorú by bolo možné hodnotiť, posudzovať nezávisle od žiaka. Miera zmysluplnosti učiva totiž závisí od toho, či žiak má alebo nemá vo svojich skúsenostiach také pojmy, údaje, činnosti, ktoré sú nevyhnutné na to, aby naplnil zmyslom prvky učebnej látky a stanovil vzťahy medzi nimi.