referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ivica
Nedeľa, 15. decembra 2019
Psychologická analýza príčin neprospievania žiakov I.
Dátum pridania: 01.10.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: BakalarRia
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 738
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 2.2
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 3m 40s
Pomalé čítanie: 5m 30s
 

Aký žiak sa považuje za neprospievajúceho? Za neprospievajúceho žiaka školská prax považuje takého žiaka, ktorý z jedného alebo viacerých učebných predmetov sústavnejšie nedosahuje učebnými osnovami a skúšobným poriadkom určené výsledky v učení.

Z pedagogicko-psychologického hľadiska za neprospievajúceho žiaka možno pokladať aj neúspešného žiaka, t.j. takého, ktorý nedosahuje učebné výsledky primerané svojim osobnostným, najmä schopnostným predpokladom, a to či už sústavnejšie alebo epizodicky.

Pritom aj tu môže ísť o rôzny rozsah a mieru porúch v učení: môže sa týkať jedného alebo viacerých predmetov, môže byť mierna alebo hlbšia (keď sú výsledky žiaka oveľa horšie ako sa opodstatnene predpokladá). Takéto poruchy sa môžu vyskytnúť počas školského vzdelávania vo väčšom alebo menšom rozsahu takmer u každého žiaka.

V našich prednáškach budeme mať pri analýze neprospievania na zreteli predovšetkým neprospievanie chápané v zmysle školskej praxe, ale mnohé závery sa týkajú aj neprospievania v pedagogicko-psychologickom zmysle.

Školská prax chápe neprospievanie predovšetkým ako nedosahovanie predpísaných učebných výsledkov, ako zlú známku, a jeho príčiny neraz zjednodušene vidí najmä v chýbajúcich schopnostných predpokladoch žiaka na úspešné učenie.

Podstata pedagogicko-psychologického prístupu k neprospievajúcim spočíva v tom, že sa neprospievanie chápe ako porucha v učení žiaka, ktorá znemožňuje dosahovať požadované alebo predpokladané výsledky.
Takéto poruchy vznikajú v dôsledku narušeného zdravého, normálneho vývinu osobnosti, sú prejavom jej zlyhania, krízy.
Keď sa totiž žiak učí, je zaangažovaná celá jeho osobnosť. Školské učenie žiaka je veľmi zložitá pracovná činnosť a žiakova schopnosť učiť sa je podmienená multidimenzionálne.

Tým aj poruchy v žiakovom učení nemožno zredukovať na jedinú príčinu, pretože spravidla sú mnohofaktorovo podmienené.
Treba ich hľadať vo všetkých tých činiteľoch, ktoré utvárajú žiakovu osobnosť, a najmä v tých, ktoré ovplyvňujú jeho učebnú schopnosť a učebný výkon vôbec.

Komplex podnetov, ktorý utvára osobnosť každého jednotlivého žiaka, má individuálnu podobu, s individuálnym vzájomným vzťahom a intenzitou vplyvu, ktorá sa okrem toho mení v časovej súvislosti.

Tým aj príčiny porúch v učení každého žiaka budú mať individuálny charakter.
Pri ich analýze a odstraňovaní nemožno uplatniť jednotnú schému na každého žiaka, ale treba postupovať diferencovane, s ohľadom na jeho osobitosti individuálneho vývinu.

Keďže žiakovo osobnosť sa ustavične mení, vyvíja, nemožno ani jeho neprospievanie chápať ako statický, ale ako dynamický jav, ktorý možno vhodnými výchovnými vplyvmi ovplyvniť a meniť v súlade so zmenami vyvolanými, resp. navodenými v žiakovej osobnosti.

Psychologický prístup k neprospievaniu žiakov má ďalej na zreteli aj následky neprospechu pre rozvoj žiakovej osobnosti. Neprospievanie žiakov je na jednej strane dôsledkom narušenia žiakovej osobnosti, na druhej strane samo narušuje zdravý, normálny vývin svojimi nepriaznivými vplyvmi na psychiku
(citovú sféru, sociálne vzťahy žiaka).

Z tohto aspektu odstraňovanie neprospievania treba chápať ako utváranie priaznivých podmienok na normálny, zdravý vývin žiakovej osobnosti.

Prospech (resp. neprospech) žiak ovplyvňuje predovšetkým žiakova a učiteľova osobnosť, v interakcii ktorých sa školské vyučovanie realizuje.

Utváranie žiakovej osobnosti, a tým aj jeho učebnej schopnosti však významne ovplyvňujú aj ďalšie faktory, a to predovšetkým rodina (svojím materiálnym postavením, zložením a výchovou) a škola (svojimi materiálnymi podmienkami, celkovou psychickou klímou, pedagogickou úrovňou, učebnými požiadavkami, sociálnymi vzťahmi v triede).
Istý vplyv na žiaka má aj širšie sociálne prostredie, v ktorom žiak žije, resp. jeho sociálne vzťahy. V nedostatkoch, resp. v zápornom pôsobení najmä uvedených činiteľov treba hľadať aj príčiny neprospievania žiakov v škole.

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.