Okrem prístupu učiteľa k žiakovi by sme mohli uviesť, samozrejme, aj nízku didaktickú úroveň učiteľa, chyby a nedostatky v učiteľovej didaktickej práci, a to najmä pri vysvetľovaní a nerešpektovaní psychologických zákonitostí učenia žiakov.
Nejasné, nezrozumiteľné a najmä slabším žiakom nepochopiteľné vysvetľovanie učiva podstatne rozmnožuje ich problémy a ťažkosti v učení (zvyšuje náročnosť na domácu prípravu, núti ich k memorovaniu) a utvára predpoklad jeho náležitého neosvojovania, neprospievania.
Často je príčinou aj chýbajúci cit učiteľa pre únosnú mieru náročnosti v učebných požiadavkách a pre posúdenie primeranosti učiva intelektuálnej úrovni žiakov.
Nezriedka je príčinou aj malá nadväznosť učiva, takže žiakom chýbajú „spájajúce články“ potrebné na jeho pochopenie.
Je to taktiež používanie neadekvátnych vyučovacích metód, učiteľova neschopnosť zaujať žiaka svojim vysvetľovaním, nenásilným spôsobom si udržať disciplínu.
Pedagogicky netaktné správanie učiteľa je veľmi častou príčinou znechutenia žiakov v učení, čo môže mať za následok zhoršenie ich učebných výsledkov, až úplné neprospievanie.
Neúspechy a poruchy žiakov v učení môže prehĺbiť aj zanedbávanie výchovného aspektu pri vyučovaní.
Samozrejme, že o každej z uvedených príčin by bolo takisto hovoriť podrobnejšie.
Príčiny neprospievania podmienené rodinou žiaka
Rodina ovplyvňuje učenie žiaka, a to čiastočne už tým, ako ho pripraví do školy (aké vlastnosti, postoj ku škole, vzťah k práci, pracovné návyky v ňom vypestuje), ale najmä tým, aké podmienky na učenie v najširšom zmysle slova (teda vrátane výchovných vplyvov) mu utvára doma.
Vo všetkých výskumoch sa rodina ukazuje ako významný činiteľ prospievania a neprospievania žiakov.
Konštatuje sa v nich, že u 70-80% neprospievajúcich žiakov boli ťažkosti v rodinných pomeroch.
V takej situácii nemá žiak priaznivé podmienky na domácu prípravu na vyučovanie, nevypestujú sa uňho vlastnosti, postoje a návyky podmieňujúce úspech v školskej práci, zabrzďuje sa jeho telesný vývin i psychický vývin, dochádza k citovým poruchám, poruchám sociálnych vzťahov.
Z faktorov rodinného prostredia žiaka môžu záporne ovplyvniť jeho učenia najmä zlé materiálno-ekonomické podmienky
(v súčasnosti u nás stále častejší jav), nízka kultúrna úroveň rodiny, nepriaznivé postavenie žiaka v rodine, nízka kvalita rodinnej výchovy a zlá spolupráca rodiny so školou.
Zlé materiálno-technické podmienky.
Predovšetkým sú to nízke finančné príjmy rodiny, ďalej bytová situácia rodiny.
Tu prospech žiaka môžu záporne ovplyvniť také faktory, ako skutočnosť, že žiak nemá vlastnú izbu alebo aspoň vlastný kút na učenie, pri učení ho stále vyrušujú, nemá si kde po učení odpočinúť, nemá vlastné lôžko, ďalej príliš hlučné okolie bytu a pod.
Kultúrnu úroveň rodiny určujú také faktory ako sú vzdelanie rodičov, prípadne súrodencov, miera vlastnenia predmetov kultúrneho úžitku (televízor, video, knižnica), ale najmä intenzita kultúrneho života rodiny a jej postoj ku kultúre a vzdelanosti vôbec (vrátane postoja k učeniu žiaka v škole).
Narušená štruktúra rodiny (chýbanie otca, matky, alebo aj oboch rodičov) alebo zastúpená rodina (nevlastný otec alebo matka, aj keď toto nemusí byť vždy príčinou neprospechu žiaka) môžu takisto utvárať nepriaznivé podmienky na učenie žiaka.
Záporný vplyv neúplnej rodiny na prospech žiaka tkvie najmä v tom, že žiak nemá vypestované vlastnosti, ktoré sú typické pri výchovnom pôsobení otca (samostatnosť, rozvážnosť, odvaha, smelosť) a matky (citlivosť, jemnosť, láskavosť).
Tým sa môže narušiť jeho citový život, sociálne vzťahy, rozvoj charakterovo-vôľových vlastností. Žiak z neúplnej rodiny má labilné sebahodnotenie, je ľahko zraniteľný.
Badať u neho zvýšenú tendenciu očakávať od učiteľa, že mu do istej miery nahradí chýbajúceho rodiča. Ak túto oporu nenachádza, jeho psychická situácia sa ešte zhoršuje a môže sa odraziť na výsledkoch jeho učenia.
V zastúpenej rodine sa zasa častejšie vyskytujú rôzne chyby výchovy ako v bežnej rodine
(napr. príliš prísna, povoľná, nesúladná výchova).
Žiak pod tlakom rodinnej situácie sa neraz utiahne k dennému sneniu, svoju agresivitu voči nevlastnému rodičovi prenáša aj na učiteľa alebo spolužiakov.
Častejšie sú u neho zážitky strachu, výskyt nervozity, emocionálnej a sociálnej deprivácie, čo všetko narúša jeho neuropsychickú stabilitu a sťažuje mu učenie.
Pokiaľ ide o postavenie žiaka v rodine, zistilo sa, že väčší počet súrodencov (najmä aj pri iných nepriaznivých faktoroch rodinného prostredia) môže ovplyvniť učenie žiaka.
Hvozdík napr. zistil, že až 76,6% neprospievajúcich žiakov pochádza z trojdetných a viacdetných rodín
(treba však pripomenúť, že jeho výskum sa uskutočnil na Východnom Slovensku so značným počtom obyvateľov rómskeho pôvodu, čo určite ovplyvnilo výsledky tohto výskumu).
Zvýšený neprospech sa zisťuje aj u žiakov jedináčikov.
Je to dôsledkom príliš rozmazlujúcej výchovy, ktorá oslabuje vôľa žiaka, pestuje v ňom náchylnosť k pasivite, dokonca lenivosti, zvýšené očakávanie pomoci a spoliehanie sa na ňu pri prekážkach a ťažkostiach, malú frustračnú toleranciu, vyžadovanie a očakávanie osobitných ohľadov (chce „hrať prvé husle“).
Čo sa týka poradia narodenia žiaka medzi súrodencami, v súvislosti s prospechom sú väčšiemu nebezpečenstvu vystavené prvé a posledné v poradí a najvýhodnejšiu situáciu majú deti uprostred tohto radu.
O kvalite rodinnej výchovy azda ani netreba hovoriť. Rôzne chyby výchovy môžu zapríčiniť neprospievanie žiaka. Potrebná jednota výchovného vplyvu na žiaka sa môže zabezpečiť iba dobrou spoluprácou rodiny a školy. Pri jej chýbaní (a dnes skutočne táto spolupráca často chýba, a to tak vinou školy, ako aj vinou rodičov, ktorí nemajú na nič čas) častejšie môže dôjsť aj k poruchám učenia.
