Príčiny neprospievania podmienené žiakovou osobnosťou
Predmet : Pedagogická psychológia
O týchto príčinách, podobne ako aj o ďalších, sa zmienime aspoň krátko.
Osobnosť žiaka môže mať viacero takých nedostatkov alebo čŕt, ktoré môžu spolu zapríčiniť jeho neprospievanie.
Patria k nim poruchy telesného vývinu a zdravotné ťažkosti, poruchy duševného vývinu, nedostatky v intelektuálnej oblasti, nesprávne postoje, niektoré záporné osobnostné črty, emocionálne poruchy, narušená sociabilita, maladjustácia (neprispôsobenosť) na školu a niektoré typologické osobitosti.
Na neprospech žiakov môžu vplývať aj ich vekové osobitosti a pohlavné rozdiely (príslušnosť k pohlaviu).
O každej z týchto príčin by bolo možné veľa povedať.
Pre vás bude nateraz stačiť, že si uvedomíte, čo všetko vlastne sú príčiny podmienené žiakovou osobnosťou.
Príčiny neprospievania podmienené učiteľovou osobnosťou
Výchovno-vyučovací proces v škole na profesionálnej úrovni riadi učiteľ. Teda predovšetkým učiteľovi by sa mali pripísať klady i nedostatky dosiahnuté vo vyučovacom procese, a tým aj zodpovednosť za neprospievanie žiakov. Hoci takto postavená problematika neprospievania je iste zjednodušená, v podstate zodpovedá skutočnosti.
Výskumy ukázali, že vzťah učiteľa k žiakovi je jedným z najsilnejších motívov jeho učenia v kladnom i zápornom smere. Záporná vzťah učiteľa k žiakovi, keď sa žiak právom alebo neprávom domnieva, že učiteľ ho nemá rád, že „na ňom sedí“, je voči nemu zaujatý, nespravodlivý, pri všetkom úsilí neumožní mu zlepšiť si známku, žiaka v učení znechucuje, prestáva mu venovať náležitú pozornosť.
Jeho prospech sa zhoršuje, až sa dostaví neprospievanie. Záporný vplyv tohto faktora je tým silnejší, čím mladší sú žiaci. Je silnejší u dievčat ako u chlapcov.
Zo všetkých postojov učiteľov k žiakom na mnohých žiakov môže záporne vplývať tzv. autoritatívny postoj učiteľa. Vyhranené uplatňovanie tohto postoja vyvoláva u mnohých žiakov citové napätie a labilitu (strach, úzkosť, nervozitu).
Medzi žiakmi začínajú prevládať nezdravé vzájomné vzťahy (žiarlivosť, nedôverčivosť, neochota vzájomnej pomoci, úsilie „ukázať sa pred učiteľom na úkor ostatných, vzájomné odmietanie, sklon k agresivite, výsmech po neúspechu)
Iniciatíva a samostatnosť žiakov sa obmedzujú, kladná motivácia v učení sa nahrádza zápornou (strach, obavy).
Spontánne vecný vzťah k učeniu a pozornosť žiakov sa z učenia prenášajú na učiteľa. Takto vznikajú u žiakov poruchy učenia.
Záporne môže vplývať aj všeobecný postoj učiteľa označovaný ako uvoľnený (laissez-faire) postoj.
Pri tomto postoji učiteľa k žiakom vzniká akýsi „stav neurčitosti“ žiakov v učení (učiteľ ich výsledky náležito nekontroluje a nehodnotí, žiaci nevedia „na čom sú), učiteľ im pri ťažkostiach náležito nepomáha), čím sa výrazne oslabuje motivácia žiakov v učení sa, záujem o jeho výsledky, ktoré sa postupne čoraz viac zhoršujú.
Významnejšiu úlohu ako všeobecný postoj učiteľa k žiakom má pri neprospievaní konkrétny postoj učiteľa k neprospievajúcemu žiakovi (resp. k jeho neprospievaniu).
V prístupe k slabším žiakom má z prognostického hľadiska postoj učiteľa k týmto žiakom dvojnásobný význam.
Závisí najmä od toho, s akými predstavami učiteľ k žiakovi pristupuje, čo si o ňom myslí, čo od neho očakáva, najmä ako sa pozerá na jeho ďalší vývin, na možnosti zlepšenia.
Od toho totiž závisí aj pohľad žiaka na seba, na svoje neúspechy, čo má ďalekosiahly vplyv na obnovu jeho sebadôvery, chuti do učenia a záujem o školu.
Dôležité je, aby si učiteľ na základe nedostatočných informácií, resp. na základe prvých dojmov alebo prvých neúspechov neutvoril voči žiakovi skreslený, povrchný, falošný postoj a aby ho nefixoval ako nemeniteľnú šablónu.
Naopak, z hľadiska prekonania neúspechu je veľmi dôležité, aby učiteľ prejavil vieru v možnosti nápravy žiaka, aby túto vieru premenil v ochotu pomôcť a svoj názor pružne menil podľa nových situácií, najmä podľa toho, aký pokrok dosahuje dieťa vo svojom vývine a učení.
Nielen to, ale aj primerane rýchlo reagoval na tieto zmeny a utváral priaznivé podmienky na upevnenie kladných vlastností.
Ak je postoj učiteľa k neprospievajúcemu žiakovi neadekvátny, ťažko očakávať zlepšenie jeho učebných výsledkov.
Sú to najmä také chyby, ako:
- zanedbávanie a nevšímanie si slabých žiakov pri práci učiteľa s triedou, ich odsúvanie na perifériu vyučovacieho procesu a triedy;
- zjednodušený názor na príčiny neprospievania, nezdravá tendencia vidieť ich výlučne v znížených rozumových schopnostiach žiaka, nepostrehovanie všetkých, resp. základných príčin a súvislostí;
- „bezperspektívny“ postoj, ktorý žiakov stavia do bezvýchodiskovej situácie, brzdí ich úsilie zlepšiť sa, ale aj učiteľovu snahu odstraňovať neprospievanie;
- netrpezlivosť v prístupe k následným pedagogickým tlakom, ktoré u žiakov vyvolávajú iba zvýšené nervový napätie, znižujú ich učebnú výkonnosť;
- tendencia odstrániť neprospievanie predovšetkým zápornou stimuláciou, trestom chápaným v širšom zmysle slova (represáliami, trestami, karhaním, zastrašovaním, zahanbovaním žiaka);
- nadmerné zapájanie neprospievajúcich žiakov do súťaženia s prospievajúcimi, ktorého výsledky pri ustavičnom porovnávaní prehlbujú komplexy menejcennosti neprospievajúcich žiakov, provokujú u nich nezdravé motívy rivality, agresívne správanie; zanedbávanie zreteľa na rodinné prostredie žiaka, malé úsilie paralyzovať jeho prípadný záporný vplyv a využívať kladný vplyv pri odstraňovaní neprospievania, nedostatok výchovných kontaktov medzi školou a rodinou.
Okrem prístupu učiteľa k žiakovi by sme mohli uviesť, samozrejme, aj nízku didaktickú úroveň učiteľa, chyby a nedostatky v učiteľovej didaktickej práci, a to najmä pri vysvetľovaní a nerešpektovaní psychologických zákonitostí učenia žiakov.
Nejasné, nezrozumiteľné a najmä slabším žiakom nepochopiteľné vysvetľovanie učiva podstatne rozmnožuje ich problémy a ťažkosti v učení (zvyšuje náročnosť na domácu prípravu, núti ich k memorovaniu) a utvára predpoklad jeho náležitého neosvojovania, neprospievania.
Často je príčinou aj chýbajúci cit učiteľa pre únosnú mieru náročnosti v učebných požiadavkách a pre posúdenie primeranosti učiva intelektuálnej úrovni žiakov.
Nezriedka je príčinou aj malá nadväznosť učiva, takže žiakom chýbajú „spájajúce články“ potrebné na jeho pochopenie.
Je to taktiež používanie neadekvátnych vyučovacích metód, učiteľova neschopnosť zaujať žiaka svojim vysvetľovaním, nenásilným spôsobom si udržať disciplínu.
Pedagogicky netaktné správanie učiteľa je veľmi častou príčinou znechutenia žiakov v učení, čo môže mať za následok zhoršenie ich učebných výsledkov, až úplné neprospievanie.
Neúspechy a poruchy žiakov v učení môže prehĺbiť aj zanedbávanie výchovného aspektu pri vyučovaní.
Samozrejme, že o každej z uvedených príčin by bolo takisto hovoriť podrobnejšie.
Príčiny neprospievania podmienené rodinou žiaka
Rodina ovplyvňuje učenie žiaka, a to čiastočne už tým, ako ho pripraví do školy (aké vlastnosti, postoj ku škole, vzťah k práci, pracovné návyky v ňom vypestuje), ale najmä tým, aké podmienky na učenie v najširšom zmysle slova (teda vrátane výchovných vplyvov) mu utvára doma.
Vo všetkých výskumoch sa rodina ukazuje ako významný činiteľ prospievania a neprospievania žiakov.
Konštatuje sa v nich, že u 70-80% neprospievajúcich žiakov boli ťažkosti v rodinných pomeroch.
V takej situácii nemá žiak priaznivé podmienky na domácu prípravu na vyučovanie, nevypestujú sa uňho vlastnosti, postoje a návyky podmieňujúce úspech v školskej práci, zabrzďuje sa jeho telesný vývin i psychický vývin, dochádza k citovým poruchám, poruchám sociálnych vzťahov.
Z faktorov rodinného prostredia žiaka môžu záporne ovplyvniť jeho učenia najmä zlé materiálno-ekonomické podmienky
(v súčasnosti u nás stále častejší jav), nízka kultúrna úroveň rodiny, nepriaznivé postavenie žiaka v rodine, nízka kvalita rodinnej výchovy a zlá spolupráca rodiny so školou.
Zlé materiálno-technické podmienky.
Predovšetkým sú to nízke finančné príjmy rodiny, ďalej bytová situácia rodiny.
Tu prospech žiaka môžu záporne ovplyvniť také faktory, ako skutočnosť, že žiak nemá vlastnú izbu alebo aspoň vlastný kút na učenie, pri učení ho stále vyrušujú, nemá si kde po učení odpočinúť, nemá vlastné lôžko, ďalej príliš hlučné okolie bytu a pod.
Kultúrnu úroveň rodiny určujú také faktory ako sú vzdelanie rodičov, prípadne súrodencov, miera vlastnenia predmetov kultúrneho úžitku (televízor, video, knižnica), ale najmä intenzita kultúrneho života rodiny a jej postoj ku kultúre a vzdelanosti vôbec (vrátane postoja k učeniu žiaka v škole).
Narušená štruktúra rodiny (chýbanie otca, matky, alebo aj oboch rodičov) alebo zastúpená rodina (nevlastný otec alebo matka, aj keď toto nemusí byť vždy príčinou neprospechu žiaka) môžu takisto utvárať nepriaznivé podmienky na učenie žiaka.
Záporný vplyv neúplnej rodiny na prospech žiaka tkvie najmä v tom, že žiak nemá vypestované vlastnosti, ktoré sú typické pri výchovnom pôsobení otca (samostatnosť, rozvážnosť, odvaha, smelosť) a matky (citlivosť, jemnosť, láskavosť).
Tým sa môže narušiť jeho citový život, sociálne vzťahy, rozvoj charakterovo-vôľových vlastností. Žiak z neúplnej rodiny má labilné sebahodnotenie, je ľahko zraniteľný.
Badať u neho zvýšenú tendenciu očakávať od učiteľa, že mu do istej miery nahradí chýbajúceho rodiča. Ak túto oporu nenachádza, jeho psychická situácia sa ešte zhoršuje a môže sa odraziť na výsledkoch jeho učenia.
V zastúpenej rodine sa zasa častejšie vyskytujú rôzne chyby výchovy ako v bežnej rodine
(napr. príliš prísna, povoľná, nesúladná výchova).
Žiak pod tlakom rodinnej situácie sa neraz utiahne k dennému sneniu, svoju agresivitu voči nevlastnému rodičovi prenáša aj na učiteľa alebo spolužiakov.
Častejšie sú u neho zážitky strachu, výskyt nervozity, emocionálnej a sociálnej deprivácie, čo všetko narúša jeho neuropsychickú stabilitu a sťažuje mu učenie.
Pokiaľ ide o postavenie žiaka v rodine, zistilo sa, že väčší počet súrodencov (najmä aj pri iných nepriaznivých faktoroch rodinného prostredia) môže ovplyvniť učenie žiaka.
Hvozdík napr. zistil, že až 76,6% neprospievajúcich žiakov pochádza z trojdetných a viacdetných rodín
(treba však pripomenúť, že jeho výskum sa uskutočnil na Východnom Slovensku so značným počtom obyvateľov rómskeho pôvodu, čo určite ovplyvnilo výsledky tohto výskumu).
Zvýšený neprospech sa zisťuje aj u žiakov jedináčikov.
Je to dôsledkom príliš rozmazlujúcej výchovy, ktorá oslabuje vôľa žiaka, pestuje v ňom náchylnosť k pasivite, dokonca lenivosti, zvýšené očakávanie pomoci a spoliehanie sa na ňu pri prekážkach a ťažkostiach, malú frustračnú toleranciu, vyžadovanie a očakávanie osobitných ohľadov (chce „hrať prvé husle“).
Čo sa týka poradia narodenia žiaka medzi súrodencami, v súvislosti s prospechom sú väčšiemu nebezpečenstvu vystavené prvé a posledné v poradí a najvýhodnejšiu situáciu majú deti uprostred tohto radu.
O kvalite rodinnej výchovy azda ani netreba hovoriť. Rôzne chyby výchovy môžu zapríčiniť neprospievanie žiaka. Potrebná jednota výchovného vplyvu na žiaka sa môže zabezpečiť iba dobrou spoluprácou rodiny a školy. Pri jej chýbaní (a dnes skutočne táto spolupráca často chýba, a to tak vinou školy, ako aj vinou rodičov, ktorí nemajú na nič čas) častejšie môže dôjsť aj k poruchám učenia.
Príčiny neprospievania podmienené školouNa učenie žiakov istým spôsobom vplýva „materiálne prostredie“ školy.
Nie celkom bezvýznamné sú také činitele, ako útulnosť školy a triedy, osvetlenie, teplota, ba aj stavba školských lavíc, ďalej vybavenie školy učebnými pomôckami.
Aj umiestnenie školy do okolitého prostredia (zeleň, ticho, alebo šedosť, hlučnosť) zohráva istú úlohu. Vážne nedostatky v materiálno-technickom vybavení školy (napr. stará, tmavá, ošarpaná budova, skromne zariadená, neútulná trieda) psychicky zle nalaďujú žiaka, málo ho motivujú učiť sa, žiak sa zle cíti.
Pomerne častým javom býva i preplnenosť tried, ktorá sťažuje, alebo zmenšuje individuálny kontakt učiteľa so žiakmi, resp. individuálny prístup k nim, a tým aj náležitú individuálnu pomoc jednotlivým žiakom pri ťažkostiach v učení.
Istý vplyv na učenie žiakov má aj skladba triedy čo do pohlavia a nadania. Z tohto hľadiska majú lepšie predpoklady koedukačné triedy než čisto dievčenské alebo čisto chlapčenské, a skupiny s rozdielnou úrovňou nadania ako skupiny s vyrovnanou úrovňou nadania, pretože poskytujú viac stimulácie na učenie.
Miera zástoja jednotlivých faktorov neprospievania žiakov
Ukázali sme si, že školský prospech alebo neprospech žiaka ovplyvňuje celý komplex faktorov, príčin a podmienok, ktoré majú spravidla u každého žiaka osobitnú podobu, štruktúru, vzájomnú podmienenosť a dosah vplyvu v rámci tejto štruktúry.
Už bežná prax potvrdzuje, že vo všeobecnosti nie všetky faktory prospechu, resp. neprospechu žiakov vplývajú s rovnakou účinnosťou (napr. znížená mentálna úroveň žiaka a neútulné prostredie triedy).
Už spomínaný J.Hvozdík na základe široko koncipovaného výskumu tejto problematiky konštatuje, že prospech i neprospech žiakov rozhodujúco ovplyvňuje týchto
osem faktorov:
- celkový vývin žiaka,
- jeho zdravotný stav,
- rozumová úroveň,
- charakteristické vlastnosti osobnosti, vzťah k učeniu,
- správanie,
- rodinná výchova a škola,
- učiteľ,
- pričom ako najúčinnejšie z nich sa ukázali vzťah žiaka k školskej práci,
- rodinná výchova,
- resp. rodinná situácia,
- úroveň rozumovej vyspelosti žiaka
- niektoré charakteristické osobnostné vlastnosti žiaka.
Najmä v „poruche“ týchto faktorov (spolu s osobnosťou učiteľa) treba hľadať základné príčiny neprospievania žiakov.