Freudova teória vývinu

Predmet : Vývinová psychológia

Psychodynamická perspektíva - psychoanalýza

Sigmund Freud (1856-1939) svojou teóriou rozpútal v náhľadoch na ľudskú motiváciu a osobnosť skutočnú revolúciu.
V prvých dekádach nášho storočia sa jeho názory o kritickom význame predškolského veku pre vývin osobnosti a o význame pudovej a nevedomej motivácie považovali za veľmi radikálny pohľad.
Ako si ešte pamätáte zo všeobecnej psychológie, štruktúra osobnosti má, podľa Freuda tri vrstvy: it, ego a superego.
Počas vývinu sa mení postavenie týchto osobnostných štruktúr. Dieťa je prevažne ovládané inštinktívnymi pudmi, je kontrolované štruktúrou id, pudovou zložkou osobnosti riadenou princípom slasti (až postupne sa stáva racionálnejším a viac pripútaným k realite). Princíp slasti znamená orientáciu na dosiahnutie najvyššej možnej miery slasti a okamžité uspokojenie pudu (túžby).
Vývinom sa objavuje ego alebo racionálna kontrolujúca zložka. Ego sa snaží vyhovieť potrebám osobnosti prostredníctvom vhodných sociálno-konštruktívnych mechanizmov.
Treťou zložkou je superego, ktoré sa objavuje súčasne s internalizáciou (zvnútornením) rodičovskej alebo spoločenskej morálky, spoločenských hodnôt a rolí (úloha človeka v spoločnosti, napr. rola otca, matky), ktorá vyúsťuje do formovania svedomia.
Vývin sa v tejto koncepcii pokladá za diskontinuitný proces, prebiehajúci v rade invariantných a diskrétnych
(stálych a samostatných) štádií.
V každom štádiu majú určité biologické sily ústredný vplyv na utváranie vzťahov medzi dieťaťom a svetom.
V tomto procese tzv. psychosexuálneho vývinu sa posúva miesto uspokojenia pudu alebo slasti z jednej telesnej zóny (oblasti) do druhej a mení sa aj správanie, ktoré je zdrojom slasti.

Hoci štádiá nasledujú po sebe v nezmenenom poradí, je pri prechode z jedného do druhého rozhodujúca úroveň zrelosti dieťaťa.
Uvedieme si fázy vývinu podľa Freuda.

1. V prvej fáze, orálnom štádiu, ktoré zaberá prvý rok života, dieťa vykonáva aktivity v spojení s ústami (prijímanie potreby, sanie, hryzenie objektov, jedla) a Freud ich nazýva orálnou zónou.
Tieto činnosti vyvolávajú pôžitok a uspokojenie.
Dieťa je v tomto štádiu egocentrické, lebo neodlišuje seba od vonkajšieho sveta. Všetko jestvuje len pre jeho vlastné uspokojenie, a až vtedy, keď je nútené toto okamžité uspokojenie oddialiť, začína sa formovať jeho ego.

2. V druhom roku sa menia priority a nastupuje análne štádium. Dojča a batoľa je zapojené do análnych aktivít, ale aj rodičia venujú pozornosť nácviku na toaletu.

3. V čase od troch približne do piatich rokov sa záujem dieťaťa odvracia od vylučovania a zadržiavania a dieťa vstupuje do falického alebo oidipálneho štádia:

objavujú sa zvláštnosti detskej sexuality a pozornosť dieťaťa sa obracia týmto smerom (k pohlavným orgánom).
Začína objavovať uspokojenie zo stimulácie pohlavných orgánov a súčasne si deti všímajú anatómiu a čiastočne aj rozdiely v anatómii medzi pohlaviami.
V tomto období, podľa Freuda, chlapci prežívajú tzv.
Oidipovský komplex, ktorý pozostáva zo zážitku sexuálnej náklonnosti k matke, žiarlivosti na otca a rivality zameranej na upútanie matkinej pozornosti.
U dievčat opisuje Freud tzv. Elektrin komplex, typický podobnou dynamikou vzťahov, ale o niečo menšou intenzitou.

4. Ďalšie štádium je latentné štádium, o ktorom Freud predpokladal, že je obdobím, v ktorom sú sexuálne pudy potlačené alebo iba latentne prítomné.

Vysvetľuje to čiastočne potrebu vyhnúť sa trápnym pocitom sprevádzajúcim predchádzajúce obdobie.
Deti sa preto vyhýbajú heterosexuálnym kontaktom medzi rovesníkmi a intenzívne sa zapájajú do aktivít skupín rovesníkov rovnakého pohlavia, čo trvá približne od 6 rokov až do obdobia puberty.
Toto odpútanie sa od rodiny prináša úžitok pre získanie nových sociálnych zručností, nevyhnutných pre úspešné prispôsobenie sa v spoločnosti.

5. V poslednom období, genitálnom štádiu, sa obnovujú, znovuobjavujú sexuálne túžby, ale tentoraz so zodpovedajúcou orientáciou na rovesníkov opačného pohlavia.

Podobne ako v predošlých štádiách sú to biologické vplyvy, ktoré hrajú významnú úlohu pri definovaní centra príslušného vývinového štádia.
Vo vývine sa však môže objaviť fixácia - citová fixácia alebo uviaznutie v niektorom štádiu, ak dochádza k neprimeranému uspokojovaniu potrieb daného štádia
(nadmerná alebo nedostatočná stimulácia príslušnej zóny slasti). Takýto stav si vyžaduje terapeutický zásah.
Spôsob riešenia základných problémov jednotlivých štádií je, podľa Freuda, základom ďalšieho smerovania vývinu v dospelosti.
Dieťa neuspokojené nedostatočnou stimuláciou v primárnom orálnom štádiu bude mať väčšie sklony fajčiť v dospelosti.
Deti privčas nacvičované v udržiavaní čistoty sa môžu neskôr obsedantne (nutkavo) zaoberať svojím zovňajškom, upravenosťou a čistotou.
Z týchto a ďalších podobných dohadov sa v skutočnosti potvrdilo len veľmi málo. Pre psychický vývin však zostáva všeobecne platné tvrdenie, že udalosti raného ako aj celého detstva môžu mať závažný formatívny vplyv na neskorší vývin.
Freud bol inovujúcim teoretikom, stále revidujúcim svoju teóriu. Jeho nasledovníci neprikladali taký veľký význam inštinktívnym silám, ale začali zdôrazňovať vplyv sociálnej skúsenosti.