1. Myseľ pracuje so všeobecnými, abstraktnými pojmami (pravda, spravodlivosť, relativita a pod.) v rovine symbolického myslenia, oslobodeného od závislosti na názorných predlohách.

2. Pri riešení problému hľadá alternatívne spôsoby jeho riešenia, overuje svoje vlastné hypotézy.

3. Jeho domnienky nemusia vychádzať z reálnej skutočnosti, môžu byť pravdepodobné alebo aj fantastické („špekuluje“).

4. Dokáže aplikovať logické operácie nezávisle od obsahu súdov (pochopenie algebry a fyzikálnych zákonitostí).

5. Dokáže myslieť o vlastnom myslení, vytvárať súdy o súdoch.

Tento nový spôsob formálne abstraktného myslenia umožňuje odlišné poznanie sveta a jeho vzťahov a sekundárne ovplyvňuje i proces vývinu osobnosti schopnosťou vlastnej kritickej sebareflexie.
Oblasť socializácie charakterizuje emancipácia od rodiny
(môže prebiehať v rôznej intenzite prítomných alebo neprítomných konfliktov s rodičmi, uzavretosťou, zvýšeným kriticizmom, zníženou kritickosťou k novým vzorom a pod.), v ktorej každý dospievajúci nakoniec nachádza svoju vlastnú cestu (Taxová, 1987).
Nadväzovanie vrstovníckych vzťahov dodáva dospievajúcim istotu stratenú odpútaním sa od rodiny a pripravuje ich na citové vzťahy v dospelosti.

Langmeier uvádza nasledovné etapy utvárania spoločenských vzťahov (udáva značnú variabilitu základnej sekvencie vo vzťahu k veku, akceleračným a civilizačným trendom):

1. Skupinová izosexuálna fáza (v období predpuberty tendencia vytvárať dobre organizované, homogénne chlapčenské alebo dievčenské skupiny, štruktúra skupín vymedzuje role a lojalitu skupine). Skupiny tohto druhu môžu kladne vplývať na socializáciu, ale môžu mať aj antisociálne zameranie.

2. Individuálna izosexuálna fáza (ide o nadviazanie užšieho emočného vzťahu k dôvernému priateľovi, ktorý pomáha vo vzájomnej komunikácii prekonávať neistoty obdobia puberty). Niekedy tieto priateľstvá pretrvávajú až do dospelosti.

3. Prechodná etapa (v nej sa neurčito prejavuje záujem o opačné pohlavie, často ako záujem „ma diaľku“).

4. Heterosexuálna fáza polygamná (na prelome pubescencie a adolescencie sa objavujú skutočné vzťahy chlapcov a dievčat, nestále, premenlivé „prvé lásky“ - modelované vzťahom z predchádzajúceho obdobia, zvedavosťou a potrebou ubezpečiť sa o vlastnej príťažlivosti.
5. Etapa zamilovanosti (zaľúbenosti) (vzniká na základe hlbokej vzájomnej náklonnosti a môže vyústiť do autentických erotických vzťahov, väčšinou na konci adolescencie alebo na prahu dospelosti.

8. Štádium mladšieho dospelého veku sa vyznačuje vitalitou,
vrcholnou fyzickou výkonnosťou, ale aj odvážnym profesionálnym podnikaním, projektovaním budúceho života a sebarealizácie. Mladý človek uvažuje bez premrštených úsudkov, dominuje uňho reálny pohľad na svet, je cieľavedomejší a má silnejšiu motiváciu na učenie.

Dokončuje sa plne osobnostné dozrievanie, oslabuje sa rešpekt pred autoritami, smerom k racionálnej autonómii v rozhodovaní. Spravidla sa rieši vlastná ekonomická situácia a založenie rodiny. Na hornej hranici, okolo 30. roku, sa začína oslabovať vrcholná fyzická výkonnosť jednotlivca.

9. Štádium stredného dospelého veku
Býva ohraničené 45. rokom (začiatkom klimaktéria u žien) a opisuje sa ako obdobie životnej stability a vyvrcholenia psychickej výkonnosti.

Väčšina dospelých zastáva zodpovedné miesto v spoločnosti.
Ku koncu obdobia sa spravidla objavujú výrazné zmeny v štruktúre rodinného života a výchovy detí, niekedy s fatálnym osudom pre manželstvo.

Ku koncu obdobia za tiež začínajú objavovať involučné zmeny v závislosti od individuálnych zvláštnosti a životných podmienok človeka.

10. Štádiu staršieho dospelého veku
Začína sa v 46. roku a končí okolo 60. roku (niekedy sa udávajú hranice medzi 55. - 65. rokom).
Involučné zmeny sa prejavujú výraznejšie, ubúda energie a znižuje sa výkonnostné tempo.

Na konci obdobia pozorujeme oslabenie percepcie, zhoršuje sa mechanické učenie. Avšak intelektuálny prejav je dôsledne premyslený, vyplývajúci z vyváženej osobnosti.

11. Štádiu počiatočnej staroby
Vymedzuje sa rozpätím približne od 61. (resp. 65. roku života, obyčajne obdobím nástupu do dôchodku (môže priniesť značné problémy v prispôsobovaní - tzv. dôchodcovský syndróm).

Dezintegračné zmeny sú zjavné v telesnej i psychickej oblasti a často vedú k pesimizmu, uvedomovaniu si krátkosti života, nervozite, k zvýšenému spoločenskému izolovaniu, egocentrizmu.

12. - 13. Štádiá pokročilej a krajnej staroby
Obdobie od 76. - 90. roku sa označuje ako kmeťstvo a od 91. - 110. roku života ako patriarchium.

Nastávajú bolestné chvíle života, keď človek stráca schopnosť mnohých aktivít s premáhajú ho choroby.
Je viac odkázaný na starostlivosť a láskavé porozumenie mladších generácií, ktorá však môže prebiehať recipročne vo vzájomnom ľudskom duchovnom obohacovaní.