referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Tadeáš
Utorok, 25. júna 2019
Morálny vývin osobnosti
Dátum pridania: 07.10.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: BakalarRia
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 578
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 4.6
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 7m 40s
Pomalé čítanie: 11m 30s
 
Predmet : Vývinová psychológia

Predškolský vek:

Premorálne štádium (do 4 rokov)

Dieťa nie je schopné rozlíšiť mravné normy od trestov a odmien. vo vývine myslenia - prelogické štádium: tri a pol - štvorročné dieťa nedospieva k poznaniu kauzálnych súvislostí,
(napr. Drevo je žlté. Drevo pláva na vode. Drevo pláva, lebo je žlté).
Dieťa nechápe mravnú normu tak, že by sa vzťahovala k rôznym osobám a situáciám.
V tomto období sa však kladú základy mravného správania v procese socializácie prostredníctvom vzájomnej interakcie dvoch osôb - JA a TY.
V tejto súvislosti sú rozhodujúce prejavy súhlasu na nesúhlasu rodičov voči správaniu dieťaťa, spočiatku v neverbálnej rovine (mimika, gesto - pantomimika), postupne sa s rozvojom reči stáva dominujúcou verbálna rovina.
Dieťa rozumie pokynom, pochvalám, zákazom, rozširuje sa repertoár činností, vzťahov, situácií, kde dospelí v kontakte s dieťaťom presadzujú rešpektovanie istých pravidiel správania a komunikácie. Verbalizované podnety postupne nadobúdajú vyššiu účinnosť (trvácnosť, spoľahlivosť, rýchlosť reakcií dieťaťa).

Školský vek :


Postupne s vývinom názorného myslenia, keď si dieťa vytvára názorné predstavy o predmetoch a javoch skutočnosti, je schopné odlíšiť svoje stanoviská od iných, a potom aj vlastnú hodnotovú perspektívu od inej (perspektívy iného).
Piaget hovorí o prvom prekonaní egocentrického zamerania (proces decentrácie).
Dieťa si buduje pevné návyky a citové vzťahy, rozširuje si mravné predstavy.
Myslenie je schopné operačného zoskupovania, keď si urobí úsudok o rozličných skutočnostiach zo školského a rodinného prostredia.
Napríklad v súvislosti s trestom dieťa predškolského veku bralo zreteľ na závažnosť škody a spravodlivosť bola odplácajúca.
Dieťa školského veku prihliada k zámerom, motívom konajúcich osôb a spravodlivosť je rozlišujúca.
Vývin mravných pojmov v mladšom a strednom školskom veku má základné charakteristiky myslenia na úrovni konkrétnych operácií (viazané na konkrétne predstavy).
V slovníku školákov frekventujú tieto definície mravných pojmov: obetavosť, statočnosť, lož, zrada, podvod, vernosť a pod.
Deti ich teda opisujú pomocou prototypov konania v spojení s ucelenými dejovými súvislosťami bez popretia citového prežívania situácie.
Piaget sledoval vývin mravných pojmov u detí prostredníctvom príbehov s otvoreným koncom.
Nižší stupeň vyspelosti morálneho usudzovania detí sa prejavoval pri riešeniach v nesamostatnosti a závislosti od autority, presadzovaní „odplácajúcej spravodlivosti“, keď sa vyžadovalo potrestanie každého previnenia a nedopatrenia.
Vyšší stupeň bol typický samostatnosťou a nezávislosťou voči autorite, chápaním spravodlivosti založenej na porozumení a ohľade, ktorá nevyžaduje odplatu za každý priestupok.

Dospievanie :

Vo veku dospievania súčasnej populácie zaznamenávame akceleráciu fyziologického a fyzického vývinu, avšak pre oblasť mravného vývinu to nijako neplatí. Naopak, tu dochádza k decelerácii.
Príčiny tejto rozpornosti vývinu sú v predlžovaní školskej dochádzky, predĺžení obdobia nesamostatnosti - závislosti od rodičov (inštitúcií).
V myslení dospievajúcich nastupuje štádium formálnych operácií, pre ktoré je typická flexibilita a reverzibilita v uvažovaní.
Mladí sa dostávajú k poznaniu charakteru mravných noriem, presvedčujú sa o existencii princípov jestvujúcich aj mimo konajúcu osobu.
Ide o interiorizované (zvnútornené) kladné aj záporné normy zaradené do osobnej hierarchie mravných hodnôt. Pritom však môže ísť aj o „normy“ správania gangu, náboženskej sekty, povery a predsudky.

Adolescencia - mladosť :

Obdobie od puberty až do dospelosti sa všeobecne považuje za kritickú fázu života pre vývin charakteru.
Vytvára sa kognitívna (poznávacia) zložka charakteru, mravné hodnoty majú hierarchickú štruktúru.
Mladý človek postupne začleňuje prichádzajúce informácie do súvislostí mravných pojmov a predstáv, koordinuje rôzne tendencie konania, vytvára si krátkodobé aj dlhodobé plány činnosti, v interakcii so svetom (vonkajším ale aj vlastným vnútorným), jeho konanie už vyplýva zo zdroja špecifickej motivácie.
Mladý človek by mal byť schopný prosociálneho-allocentrického zamerania.
V mravnom uvažovaní je tu prechod od generalizácie (zovšeobecňovania) mravných pojmov, charakteristickej pre obdobie puberty, k poznaniu ideálu, pričom si subjekt uvedomuje otázky jeho realizácie, uskutočnenia v živote.
Dochádza k markantnému pokroku v mravnom poznaní a hodnotení v zmysle znižovania závislosti usudzovania od egocentrických tendencií.

Štádiá morálneho vývinu :


I. Podľa Jeana Piageta:

1. Heteronómna morálka (predškolský, mladší školský vek)

Je určovaná druhými, príkazmi a zákazmi, autoritami, deti hodnotia v tejto súvislosti rovnako vlastné správanie aj správanie druhých ľudí.

2. Hetero-autonómna morálka (medzištádium, vek 7-8 rokov)


Správne a nesprávne existujú samé o sebe, bez ohľadu na autoritu dospelého a jeho kritiku. spočiatku je to však morálka rigidná, pretože stanovené zásady platia pre všetkých a za každých okolností rovnako („správne je byť poslušný“).

3. Autonómna morálka (vek 11-12 rokov)

Neskôr vniká hlbšie do podstaty mravného hodnotenia a prihliada na motívy správania, vnútorné a vonkajšie podmienky situácie konajúceho. (Za rovnaké správanie nemusí byť rovnaký trest resp. odmena.)
Predstavu o spôsobe myslenia v rôznych štádiách poskytujú odpovede detí rôzneho veku na otázku, prečo sa v škole nesmie odpisovať.

Mon (6 a pol roka): „Učiteľ nám nadáva“
Dep (6 a pol roka): „Učiteľ nás potrestá“
The (6 a pol roka): „Pretože je to ošklivé“
Mir (6 a pol roka): „Je to škaredí, sme potrestaní“
Mart (9 rokov): Nesmie sa od kamarátov odpisovať – Prečo sa nesmie odpisovať? – Pretože je to podvod“

The (9 rokov, 7 mesiacov): „Každý to musí skúsiť.
Nie je to spravodlivé, aby mali rovnakú známku.
Musí na to prísť sám“
Wild (9 rokov, 7 mesiacov): „To znamená, že mu jeho prácu ukradne.
A keď o tom učiteľ nič nevie? – Je to hnusné voči tej susedke – Prečo?- susedka by bola v práve (mohla by dostať dobrú známku), a on je to zobral“
Camp (11 rokov, 10 mesiacov): „Čo si myslíš o podvádzaní? – Tím, ktorí sa nevedia učiť, sa smie dať trocha pozrieť, ale u tých, ktorí sa učiť vedia, to nie je správne – Jedno dieťa (..) odpisovalo od svojho suseda.
Je to správne? – Nemalo by odpisovať. Keď to ale nevedelo, trochu odpisovať mohlo“.

Štyri šesťročné deti sú pomerne jednotné: odpisovať sa nesmie, pretože dospelí to považujú za zlé a trestajú to.
Tieto deti sa nachádzajú ešte úplne v štádiu heteronómneho usudzovania.
U deväťročných sa v odpovediach objavujú dva nové aspekty: odpisovanie je klasifikované ako podvod, teda ako prekročenie všeobecného pravidlá.
The a Wild sa odvolávajú na rovnosť.
Odpisovanie pre nich znamená získať neoprávnenú výhodu na účet druhých. Pre skoro dvanásťročného Campa stojí naopak v popredí solidarita medzi deťmi.
Preňho je odpisovanie povolené z „kompenzačného“ hľadiska. kedy sa vyrovnáva menšia schopnosť učiť sa.
Jeho úvahy o spravodlivosti berú do úvahy zjavne možné rozdiely v schopnostiach medzi deťmi: tie múdrejšie majú pracovať samostatne, tie menej nadané môžu „trocha“ odpisovať.

II. Podľa Lawrenca Kohlberga:


1. Predkonvenčná úroveň - základom hodnotenia individuálneho správania sú konkrétne následky - odmena alebo trest.

Rozlišujú sa tu dva typy:


Typ 1: heteronómne štádium: dieťa je zamerané na poslúchnutie - neposlúchnutie dospelého človeka kvôli odmene - trestu.
Typ 2: štádium naivného inštrumentálneho hedonizmu: konformné správanie v súlade s príkazmi a zákazmi za účelom získania výhody alebo vyhnutiu sa nepríjemnosti.

2. Konvenčná úroveň - nosným motívom je splnenie sociálneho očakávania.

Aj tu sa rozlišujú dva typy:

Typ 3: morálka „poslušného dieťaťa“: správa sa tak, ako sa to od neho očakáva, účel: udržanie pozitívnych sociálnych vzťahov.
Typ 4: morálka svedomia a autority: správa sa podľa sociálnych noriem, aby predišlo kritike autoritatívnych osôb a pocitom viny.

2. Postkonvenčná - principiálna úroveň - vedomé prijímanie princípov morálneho správania a hodnôt za svoje vlastné, predpoklad poznania „všeľudských hodnôt“.

Aj tu sa rozlišujú dva typy:

Typ 5: morálka ako forma určitej spoločenskej zmluvy: rešpektuje spoločenskú užitočnosť na prvom mieste, pred individuálnymi právami.
Typ 6: morálka vyplývajúca zo všeobecných etických princípov: správa sa tak, aby sa sám pred sebou nemusel hanbiť, seba odsudzovať.

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.