referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Milan
Sobota, 27. novembra 2021
Motivácia k práci
Dátum pridania: 07.10.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: BakalarRia
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 266
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 6.9
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 11m 30s
Pomalé čítanie: 17m 15s
 


Zhrnutie :


Každý pracovník disponuje vlastným pracovným potenciálom a pracovnou spôsobilosťou, požadovanou v profesii.

Jeho výkonnostnú kapacitu určujú:

• Fyzické predpoklady, vlohy a schopnosti (ide o súhrn vlastností a vedomostí, duševnú a telesnú energiu, perspektívne možnosti)
• Odborná pripravenosť (vzdelanie, kvalifikácia, praktické a životné skúsenosti, odborné skúsenosti a poznatky)
• Osobnostná kapacita: neuropsychická konštitúcia a temperament (vyrovnanosť, zručnosť a prispôsobivosť, sebaovládanie a emocionálne črty), charakterové vlastnosti (vzťah k iným členom pracovnej skupiny, predpoklady sociálnej komunikácie a interakcie, sociálne správanie)
• Motivačné zameranie: ide o hodnotový systém jednotlivca, intenzitu nižších a vyšších potrieb, postoj k úlohám (záujem, ochota, zodpovednosť, disciplinovanosť, presnosť), prístup k práci (plánovitosť, predvídavosť, kritickosť, iniciatíva. operatívnosť, koncepčnosť), spôsob vykonávania práce (trpezlivosť, vytrvalosť, dôkladnosť, obratnosť a kvalita).

Každý vedúci skupiny by mal orientačne poznať motivačnú typológiu členov skupiny, aby mohol pozitívne vplývať na ich správanie, poverovať ich takými úlohami, ktoré zodpovedajú ich predpokladom a schopnostiam.

Podľa motivačného zamerania rozlišujeme motivačnú typológiu správania. V literatúre existuje viac typológií a klasifikácií. Jednotlivé typológie majú svojich zástancov i odporcov.

Rozdeľovanie jednotlivcov podľa typov na základe výrazných a navzájom podobných vlastností a prevahy určitých znakov iba pomáha výstižnejšie charakterizovať komplex vlastností, poznať príčiny správania a objektívnejšie pochopiť osobnosť každého človeka.

Psychologický typ je však abstraktný pojem a predstavoval by extrémne vyhranených jednotlivcov v čistom, charakteristickom prejave. V bežnom živote sa čisté typy nevyskytujú a prevažná väčšina ľudí patrí k zmiešaným typom.

Psychické stavy ľudí pri práci :

Emócie charakterizujú také zážitky, ktoré sú poznačené momentálnou situáciou, prejavujú sa jednoduchou a okamžitou reakciou a sú vyvolané uspokojením alebo neuspokojením základných potrieb, napr. hnev, strach, a pod.

City sú charakteristickejšie pre trvalé prežívanie zážitkov spojených najmä so sociálno-kultúrnymi potrebami.
V porovnaní s emóciami majú dlhodobejšie trvanie, reakcie pri nich majú vyrovnanejší priebeh a sú hlbšie (city mravné, estetické, intelektuálne, city spolupatričnosti, láska a pod.).

Emócie a city ovplyvňujú bežný život každého človeka a sú významné i pre výsledky pracovného procesu.
Z praktického hľadiska je dôležitý najmä dynamizmus ich priebehu, aktivizácia alebo dezaktivizácia správania, osobitosti jednotlivých druhov a ich vplyv na pracovný výkon.

Dynamizmus emócií a citov je príznačný pre určité osoby, ich zameranie a vzťahy:
zanietenosť pre ideálny, prácu,
dlhotrvajúca nenávisť, vášne v medziľudských vzťahoch.

Pre určitých jednotlivcov sú zase príznačné prevládajúce emocionálne prejavy temperamentu, napr. hnevlivosť, časté a vzrušené rozčuľovanie, alebo naopak, apatia a neúčasť na problémoch iných.

Emócie determinujú správanie človeka buď priamo (strach pri ohrození, zlosť alebo smútok pri prekážke, radosť pri odmene), alebo podmienene, pri opakovaní a výskyte signalizovanej príjemnej či nepríjemnej skúsenosti prežitej v minulosti
(emócie pri zvuku sirény, emócie pri pohľade na obraz).

Každá činnosť, ktorú človek vykonáva, obsahuje i emocionálne-citové prvky a vyvoláva stavy príjemných či nepríjemných zážitkov, stavy spokojnosti alebo nespokojnosti.

Z týchto dôvodov medzi emocionálno-citovým vzťahom k práci, pracovnou motiváciou a pracovnou aktivitou, teda produktivitou a kvalitou práce je úzka súvislosť.

Uspokojenie potreby vyvoláva kladné emócie a city, neúspech zase záporné emócie a city.
Emocionálne zážitky zväčšujú alebo zmenšujú silu a energiu, teda povzbudzujú k činnosti alebo ju brzdia.

V pracovných skupinách majú tiež význam emocionálne vzťahy členov k osobe vedúceho skupiny.
V psychologických sledovaniach sa potvrdili rozdielnosti v emocionálnom prežívaní vzťahu, v závislosti od toho, či je na vedúcom mieste muž alebo žena.

Vznik emócií a citov je spojený s existenciou takých situácií, ktoré majú charakter výnimočnosti, vyskytujú sa nepravidelne, pritom sú príčinou vnútorného napätia, dobrej alebo zlej pracovnej adaptácie.

Ide o frustračné situácie :

zmarenie výsledku,
znemožnenie zámeru,
prekážka na ceste k cieľu,
stresové situácie
prítomnosť veľmi aktuálnych a škodlivých javov,
nevyhnutnosť okamžite riešiť veľmi náročnú úlohu,
hrozba dlhodobého životného neúspechu,
náhleho závažného ochorenia,
nové, doteraz neznáme podnety,

nezvyklé udalosti, napr. vznik požiaru, neočakávanej havárie v bezprostrednej blízkosti, náhle príjemné alebo nepríjemné správy a pod).

Frustrujúca situácia predstavuje náročnú psychickú záťaž a vyvoláva rozličné reakcie. Jednotlivci majú rozdielnu frustračnú toleranciu, frustračnú odolnosť, t.j. schopnosť vydržať nepríjemný stav a nevyvíjať aktivitu na odstránenie psychického napätia.

Človek môže reagovať na prekážku rozlične:

• Submisívne vzdaním sa, neschopnosťou aktivity
• Prekonaním prekážky
• Obídením prekážky
• Hľadaním náhradného cieľa
• Únikom z frustračnej situácie, a to fantáziou alebo skutočne.

Porozumenie a chápanie týchto stavov v riadiacom procese pomáha zvyšovať efektívnosť a kvalitu práce a vysvetľuje správanie ľudí, jeho primeranosť v náročných situáciách.

 
späť späť   1  |   2   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.