Autorita majstra odbornej výchovy

Využitie poznatkov pedagogickej psychológie i psychológie práce

Človek vraj prestane skutočne pracovať, akonáhle sa stáva vedúcim skupiny (manažérom, majstrom).
Už nevyrába produkty, nevykonáva servis, neopravuje výrobky, ani ich nepredáva. Miesto toho sa snaží prinútiť iných k tomu, aby správne výrobky vyrábali, montovali ich, rýchle a presne ich opravovali, viac ich predávali, lepšie vykonávali servis, služby.

Riadenie (management) znamená priviesť iných k tomu, aby vykonávali určité práce. Táto zmena je problémom i psychologickým, nakoľko ide predovšetkým o otázku vplyvy a myslenia.

Uvedomujme si:

Riadiaci pohľad na prácu - v pracovnom procese sa človek nachádza v rôznom spoločenskom a riadiacom postavení.
V škole je žiak v podriadenom postavení, kým učiteľ je jeho nadriadeným.
Takisto v učilišti učeň je podriadený - majster nadriadený. Majster je ale vo vzťahu k riaditeľovi školy podriadeným a riaditeľ je síce nadriadený celej škole, ale podriadený vo vzťahu k pracovníkom príslušnej nadriadenej inštitúcie.

Pri riadiacom pohľade na prácu ide o vytváranie takých mechanizmov, aby bolo možné prostredníctvom riadenia ľudí - jednotlivcov či skupín - dosahovať čo najefektívnejšie pracovné výsledky, u majstra odbornej výchovy čo najlepšie učebné pracovné výsledky.
Takmer každý je schopný pohotovo rozprávať o najhoršom vedúcom akého kedy videl, ale tiež o najlepšom, ktorého pozná. Všeobecne sa dá ľahko rozoznať, či je majster zlý, alebo naopak vynikajúci.

Skúste si to teraz sami. Urobíme si cvičenie Najlepší a najhorší majster odborného výcviku.
Opíšte najlepšieho majstra, ktorého poznáte, alebo u ktorého ste pracovali (alebo ako si ho predstavujete).
Čo podľa vás robil, aby bol najlepší? Aké správanie, alebo aké znaky sú pre majstra charakteristické?

Uveďte spôsoby správania alebo charakteristiku optimálneho majstra:

Uveďte spôsoby správania alebo charakteristiku zlého majstra:

Cvičenie: Hodnotenie seba ako majstra odbornej výchovy.

Pozrite sa na seba z pohľadu svojho okolia a pokúste sa ohodnotiť tak, akoby to, podľa vášho názoru, urobili iné.
Nemáte čo stratiť, ale môžete veľa získať, ak budete k sebe úprimný.

V jednotlivých charakteristikách sa sám oznámkujte známkami 5 - 1 (najlepšia je 5, najhoršia - 1). Napríklad ak dávate jednoznačne konštruktívnu spätnú väzbu, ohodnotíte sa päťkou, prípadne štvorkou, ak ju hodnotíte negatívne, dáte si dvojku alebo jednotku.

Súčet:

Stupnica hodnotenia:

130-116 bodov:
Vaše konanie vás charakterizuje ako najlepšieho. Neprestávajte však na sebe pracovať. Vaše snaženie o kvalitu sa vyplatí.

115-104 bodov:
Stupeň vášho pozitívneho pôsobenia je vysoký a zrejme dosahujete i dobré výsledky. Myslite na to, že dnes „dobrý“ nie je dosť dobrý. Pracujte ďalej na svojich kvalitách majstra odbornej výchovy.

103 bodov a menej:
Požiadavky na kvalitných majstrov sú vysoké. Treba sa snažiť zvyšovať úroveň povolania majstra odbornej výchovy zvyšovaním kvality svojej práce. Využite šancu odlíšiť sa výbornými výsledkami od iných, nebude to stratený čas. Využite na svoje zdokonalenie aj toto štúdium.

V literatúre sa pojem autorita vysvetľuje veľmi rozdielne. Vymedzíme si ju ako „stupeň spoločenskej váhy konkrétnej osobnosti a mieru jej vplyvu na ľudí v určitej skupine.
Títo ľudia sú ochotní (vzhľadom na osobné prednosti, schopnosti a vlastnosti, uznávať jeho stanoviská alebo rozhodnutia a podriaďovať sa jeho príkazom“ (Pikala a kol. 1974, s.18).

Pozrime si z tohto hľadiska niekoľko výrokov:
•Mať autoritu = byť rešpektovaný
•Mať prestíž = byť uznávaný, kladne hodnotený
•Byť bez autority = prehliadajú ma
•Byť bez prestíže = pohŕdajú mnou.

Rozlišujeme dva druhy autority:

1) Neformálna alebo osobná autorita - závisí od osobných predpokladov zastávať nadriadené postavenie, od mravnej a odbornej prestíže a od osobného vplyvu.
Nezískava sa automaticky zaradením na miesto a vymenovaním do funkcie. Každý si ju musí sám postupne vybudovať uplatňovaním dobrých osobných a pracovných vlastností.
Musí sa sústavne udržiavať, neustále obnovovať a zvyšovať.

2) Formálna alebo funkčná autorita - viaže sa určité miesto v hierarchii inštitúcie. Zakladá sa na organizačno-právnych princípoch a realizuje sa formou disciplinárnych vzťahov nadriadenosti a podriadenosti.
Získava ju človek menovaním do funkcie.
Formálna autorita nestačí k tomu, aby vedúci optimálne viedol podriadených. Musí preukázať kladné osobné kvality a postupne dosahovať patričný vplyv na podriadených.
Na nižších stupňoch riadenia sa funkčná autorita nazýva aj riadiacou autoritou. Uplatňuje sa priamo pri organizovaní práce, pri organizovaní spolupráce, pri kontrole, stimulovaní a hodnotení pracovného výkonu.

Dobrý majster odbornej výchovy = funkčná autorita + osobná autorita.

Požiadavky pre získanie osobnej autority majstra
•Kvalifikačné oprávnenie - odborné vzdelanie a príslušná prax v odbore.
•Všeobecné a špeciálne schopnosti na plnenie odborných, organizačných a výchovných úloh.
•Morálne a spoločenské oprávnenie na vykonávanie funkcie riadiť iných.
•Charakterové vlastnosti.
•Vystupovanie, ktoré zodpovedá spoločenským požiadavkám a etickým normám.
•Vysoký stupeň sociability.
Samozrejme, že existujú i nevhodné spôsoby získavania autority (pozri napr. Růžička, 1985)

Patria k nim:

1.Vynucovanie si autority násilím - vyhrážaním, krikom, naháňaním strachu. Žiaci alebo učni sa boja, keď je majster na pracovisku plnia si svoje úlohy, ale po jeho odchode nastáva odreagovanie, pracovná disciplína sa uvoľňuje. Žiaci či učni si vytvárajú negatívne postoje, podriaďujú sa len z nutnosti.
Takýto prístup je výrazom pohodlnosti alebo bezradnosti, či neschopnosti jednať s ľuďmi.

2.Vynucovanie si autority zdôrazňovaním odstupu - majster je odmeraný, chladný, neprístupný. Dostáva sa tak do izolácie, nepozná problémy učňov, a preto nedokáže ani primerane reagovať na ich konanie. Môže tak zakrývať nedostatočné odborné vedomosti alebo malí riadiace skúsenosti.

3.Kupovanie si autority. Dochádza k tomu vtedy, ak je žiakom či učňom daná veľká voľnosť, ak majster prehliada ich nedostatky v práci, dôsledne ich nehodnotí a nekontroluje. Niekedy učňom ustupuje a podriaďuje sa ich záujmom. Vedie to k neplneniu pracovných úloh, ale tiež k veľmi priaznivým postojom k majstrovi až k neprimeranému chváleniu.

Pri vedení pracovnej učebnej skupiny je potrebné zadávať žiakom jasné ciele, o čom sme už hovorili.
U žiakov, ktorí si svoje ciele uvedomujú, je to pomerne ľahké. Jednoznačne definované ciele majú vplyv na lepšie výkony. „Vytyčovanie cieľov“ je dôležitou profesionálnou technikou majstra odbornej výchovy, lebo prebúdza očakávanie u žiaka a umožňuje spätnú väzbu o výsledkoch.


Pri stanovení cieľov existujú dve možnosti:
•Ciele žiakom zadať.
•Ciele stanoviť spoločne so žiakmi.
Obidve metódy fungujú, ale druhá je efektívnejšia.
Dôvod spočíva v tom, že žiak je angažovanejší, keď na definícii cieľa spolupracoval. Má teda podiel na cieli i výsledku.
Ak určujete ciele, dbajte na to, aby to boli ciele rozumné.

Rozumný cieľ je:
1)špecifický - je jasne vymedzený,
2)merateľný - dá sa zistiť, že sa dosiahol,
3)dosažiteľný - je reálny,
4)relevantný - je to prvoradý, platný cieľ,
5)reprodukovateľný - dajú sa výsledky porovnať po určitom čase.

Cvičenie: Previerka cieľov.

Vyberte si učňa, ktorý podáva dobré výkony - nie najlepšieho, ani najhoršieho. Odpovedzte na otázky o učňovi a požiadajte ho, aby urobil to isté. Spolu potom prediskutujte:

1.Na čom je v tvojej odbornej príprave hlavná zodpovednosť, aká je tvoja hlavná povinnosť.
2.Vymenuj dve až tri oblasti, v ktorých si vynikajúci.
3.Vymenuje jednu až dve oblasti, kde by si mohol vykonať viac.
4.Na ktorých cieľoch by si chcel, resp. musíš ďalej pracovať?

Kto chce byť v povolaní úspešný, potrebuje ciele. I majster odbornej výchovy má mať jasne definované profesijné ciele. Vyplňte preto i vy otázky o cieľoch.

Väčšinou nie je ľahké motivovať iných. Iba vytvorením pozitívnych predpokladov sa môžete pričiniť o to, aby sa žiaci motivovali sami. Úspešným majstrom odbornej výchovy budete, ak splníte tri dôležité podmienky. Každú z nich musíte splniť jednotlivo a na jej základe budovať ďalšiu.

Všetci ľudia niečo chcú. Môžu to byť peniaze, povýšenie, spokojnosť alebo niečo iné.
Musia to chcieť dostatočne silne, aby boli ochotní niečo pre to urobiť.
Ako majster odbornej výchovy musíte toto želanie u žiaka či učňa poznať.
Ak niekto nemá žiadne ciele a želania, dá sa ťažko motivovať. Nemotivovaní žiaci prejavujú len málo vlastnej iniciatívy. Každý človek je však motivovateľný, pre úspešného majstra odbornej výchovy platí len to, „aby páku nasadil na správnom mieste“.
Človek musí vedieť, čo má robiť, aby bol úspešný.

Je zbytočné niečo chcieť, keď neexistuje žiadna praktická možnosť niekedy to dosiahnuť.
Ak má niekto možnosť, alebo plán, ako sa stať úspešným, pustí sa s chuťou do práce.
Ak dostane podporu a prostriedky k úspechu, využije ich. Dôležitým krokom v tomto procese je stanoviť, alebo ukázať cestu, ktorou je potrebné ísť. Majster odbornej výchovy vlastne poskytuje pomoc pri odstraňovaní bariér, ktoré vníma žiak na ceste k tomu, aby sa stal úspešným žiakom.

Sprostredkujte žiakom pocit, že ich námaha nie je zbytočná a že bude odmenená.

Veľa ľudí ciele má a vedia, čo musia urobiť, aby ich dosiahli, majú však obavy, že ich snaženie zostane nepovšimnuté,alebo že bude považované za bezcenné. Odmeňujte však iba snaženie, ktoré súvisí so stanovenými cieľmi. Odmenou je i uznanie.