referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elena, Helena
Nedeľa, 18. augusta 2019
Skupinová polarizácia
Dátum pridania: 14.10.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: BakalarRia
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 190
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 3.6
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 6m 0s
Pomalé čítanie: 9m 0s
 
Predmet : Sociálna psychológia

Keď sa človek rozpráva s niekým o nejakej otázke, stáva sa, že má po rozhovore v niektorých aspektoch odlišný názor na vec ako pred ním.
Keď je predmetom diskusie skupiny hodnotenie niečoho a pritom jej členovia majú na vec pozitívny názor, zvyčajne po diskusii sú ich stanoviska voči nej pozitívnejšie ako na začiatku.
Podobne ak o niečom diskutujú ľudia, ktorí majú na predmet diskusie negatívny názor, obvykle po skončení diskusie sú ich stanoviska voči danej veci negatívnejšie.
V oboch prípadoch vyhranenejšie (silnejšie) zastávajú to stanovisko, s ktorým do diskusie vstupovali.
Napríklad ľudia so stredne negatívnym názorom na prerušenie tehotenstva budú po vzájomnej diskusii výraznejšie formulovať svoj odpor voči nemu.
Tento jav sa v sociálnej psychológii označuje termínom skupinová polarizácia.
Zosilnenie (posun) názorov v ich pôvodnom smere bolo opísané najprv v oblasti rozhodovania.
Za začiatok celej problematiky sa považuje pomerne prekvapujúce zistenie, že skupiny postupujú pri rozhodovaní riskantnejšie ako jednotlivci.
Toto zistenie bolo v protiklade so všeobecne uznávaným názorom, podľa ktorého by to malo byť práve naopak, teda že skupiny by mali byť opatrnejšie.
Zistená tendencia skupiny voliť riskantnejšie alternatívy v porovnaní s voľbou jednotlivých členov skupiny prejavenou individuálne, bola označená ako „risky shift“ fenomén (posun smerom k riskantnejšej možnosti).
Množstvo výskumov v tejto oblasti prinieslo zistenie, že aj keď v mnohých prípadoch členovia skupiny po spoločnej diskusii zvolili riskantnejšiu alternatívu v porovnaní so svojimi individuálnymi voľbami pred diskusiou, v niektorých prípadoch diskusia viedla k voľbe opatrnejšieho postupu.
Opodstatňovalo to názor, že posun smerom k riskantnejšej a opatrnejšej alternatíve môže byť len zvláštnym prípadom všeobecnejšieho javu – skupinou vyvolanej polarizácie postojov. Preto sa postupne upustilo od označovania danej problematiky ako „risky shift“ a začali sa hľadať vysvetlenia v sociálnej žiadúcnosti riskantného správania.
Snaha vysvetliť posuny názorov po skupinovej diskusii smerom k pólu procesmi sociálneho porovnávania sa prejavila prakticky od začiatku výskumu v tejto oblasti.
Jej všeobecným predpokladom je stanovisko teórie sociálneho porovnávania, podľa ktorého sú ľudia permanentne motivovaní vnímať a prezentovať seba v sociálne žiadúcom svetle.
Aby to jednotlivec dosiahol, musí kontinuitne spracúvať informácie o tom, ako sa prezentujú ostatní ľudia a prispôsobovať tomu svoju prezentáciu seba.
Má sa tým na mysli aktualizácia tendencie prezentovať sa v lepšom svetle v porovnaní s ostatnými. Ak sa táto tendencia prejaví u viacerých členov skupiny, ich snaha prevýšiť ostatných môže spôsobiť posun stanoviska skupiny ako celku a zároveň vysvetľuje prečo k nemu došlo.
Druhou líniou vysvetľovania skupinovej polarizácie sú koncepcie hľadajúce jej príčiny vo sfére spracúvania informácií. Najvýznamnejšou a najpremyslenejšou z nich je teória persuazívnych argumentov, ktorej autorom sú E. Burnstejn a A.Vinokur.
Podľa tejto teórie je voľba konkrétnej alternatívy alebo stanoviska v nejakej otázke funkciou argumentov v ich prospech a proti nim, ktoré sa danej osobe vybavujú v pamäti v čase, keď formuluje svoje stanovisko.
Tieto argumenty sa líšia počtom, prístupnosťou, smerom, ale predovšetkým persuazívnosťou.
To znamená, že v pamäti je relevantná poznatková štruktúra, ktorá vytvára organizovaný systém argumentov pre každú alternatívu.
Teória predpokladá, že:
a) keď v kolektívnom súhrne prevažuje favorizácia istej alternatívy, priemerný prvotný názor odráža smer a silu tejto prevahy,
b) ďalšie uvažovanie a diskusia o danej problematike vedú k polarizácii smerom k alternatíve, ktorá vyvoláva viac a lepších argumentov,
c) rozsah polarizácie závisí od toho, či iniciálna vzorka argumentov presahuje alebo vyčerpáva spoločný súhrn.
V miere, v ktorej táto vzorka nepresahuje alebo nevyčerpáva väčšinu súhrnu, ostávajú ako nevyužité dôležité argumenty, o ktorých mnohí členovia skupiny ešte neuvažovali.

Skupinová diskusia spôsobuje posun stanoviska jednotlivca v tej miere, v akej mu prináša ďalšie persuazívne argumenty favorizujúce istý smer.
Celá predstava je napriek jej relatívne komplikovanému opisu jednoduchá. Do diskusie vstupuje každý s názorom, ktorý sa opiera o niekoľko argumentov pre a proti.
V diskusii sa každý oboznámi s ďalšími argumentmi, čím sa rozšíri ich počet aj z hľadiska skupiny, aj z hľadiska jednotlivcov.
K posunu názorov jednotlivca dochádza v tom prípade, keď nové argumenty, o ktorých sa dozvedel v diskusii, zmenia u neho pomer argumentov pre a proti.
Zaujímavým momentom tejto teórie je, že uvažuje o zmene v oboch smeroch, teda nielen v smere pôvodného názoru.
K zmene názoru celej skupiny dochádza vtedy, ak sa väčšina členov dozvie v diskusii nové argumenty, ktoré zmenia ich pomer pre a proti istým (rovnakým) smerom.
Predpokladá to využitie všetkých dostupných argumentov všetkými členmi skupiny.
Centrálne miesto v týchto úvahách má pojem persuazívnosti.
V súvislosti s týmto pojmom sa vyzdvihuje validita (platnosť) argumentov a ich novosť.
Zatiaľ čo validita sa prakticky týka pravdivosti argumentov, novosť vyjadruje, či argument reprezentuje nový pohľad na vec, vyžadujúci novú organizáciu poznatkov.
Ak nový argument neprináša zásadne nový pohľad na problematiku, ale len potvrdzuje to, čo už človek vzal do úvahy, jeho vplyv na možnú zmenu je relatívne malý. Zásadnú zmenu môže priniesť informácia upozorňujúca na niečo, čo sa predtým vôbec nebralo do úvahy.

Súhrn

Malou sociálnou skupinou je zoskupenie (istý počet ľudí), ktoré charakterizuje bezprostredná interakcia v zmysle vzájomnej závislosti a vzájomného pôsobenia na seba jeho členov a charakterizuje vzájomné uvedomenie si seba ako skupiny.
Charakter skupiny a jej fungovanie ovplyvňuje jej kompozícia (zloženie) z hľadiska individuálnych znakov a vlastností jej členov a ich počtu.
Výsledkom procesu vývinu skupiny je jej relatívne stabilná štruktúra. Štruktúra skupiny je výsledkom procesu diferenciácie jej členov a odráža komplexnosť vzťahov, v ktorých je obsiahnutý statusový systém, rolový systém, skupinové normy.
Najvýznamnejšou črtou fungovania skupiny je jej vplyv na svojich členov. Skupinový vplyv môže mať charakter sociálnej facilitácie, sociálneho zaháľania, deindividuácie, skupinovej polarizácie.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.