Typické príklady tohto správania možno nájsť predovšetkým u starších súrodencov, ktorí považujú za veľkú nespravodlivosť, ak rodičia jednajú s mladšími súrodencami skutočne alebo zdanlivo inak ako s nimi. Dobre chápu frustráciu rodičov, ktorým sa nedarí vysvetliť staršej dcére, prečo nie je nespravodlivé, keď pomáhajú jej mladšej sestre pri obliekaní (či vyzliekaní, kúpaní, atď.), a jej samotnej nie. V skutočnosti pri takých konfliktoch neide o záujmy, prípadne konanie dvoch osôb, ale o interakcie viacerých osôb naraz.

I keď sa dieťaťu na tomto stupni celkom darí vcítiť sa do druhých, nie je ešte schopné zaujať pri konflikte tiež perspektívu tretej osoby. Azda to je tiež dôvodom, prečo sú deti schopné isté situácie oveľa lepšie zvládnuť medzi sebou, než za prítomnosti dospelých, a najmä vlastných rodičov. U dospelých môže myslenie na 2.stupni nadobudnúť tiež formu morálneho cynizmu, ktorý medziľudské vzťahy redukuje na čisto účelové relácie. Vzorový príklad takého cynizmu poskytujú Aténčania, ktorí chceli ostrov Melos prinútiť k tomu, aby sa s nimi spolčil proti Sparte. Vyhrážali sa, že zabijú všetkých mužov, že ženy a deti odvedú do otroctva. Melosania poukazovali na nespravodlivosť takého konania. Aténčania však odpovedali: „Čo tu znamená spravodlivosť?

Spravodlivosť existuje iba medzi zhruba rovnako silnými. Vy ste slabí, my silní, a z toho sa odvíja všetko ostatné.“
(Spaemann, 1982, s.102n)

Stupeň 3: Zhoda s ostatnými
Človek chce splniť to, čo od neho očakávajú blízki ľudia. Je dôležité mať „dobré úmysly“ a pomáhať druhým. Priateľskosť, slušnosť, zdvorilosť – to sú cnosti, ktorými sa niekedy opisuje tretí stupeň morálky. Jedinec chce byť v očiach rodičov, priateľov a známych „dobrým človekom“.

V skutočnosti k tomuto mysleniu nepatrí iba „prívetivý chlapec a dobré dievča“, ale aj alternatívny opačný model, ktorý sa podľa aktuálnej módy objavuje v bojovom koženom odevu alebo celý v čiernom, s dlhými či krátkymi (modrými, zelenými, žltými) vlasmi. Namiesto vľúdnosti je „v pohode“. slušnosť nahrádza neokrôchanosťou a prívetivé fráze sarkastickou kritikou. V skutočnosti nie je tento stupeň ani tak charakterizovaný nejakým určeným katalógom cností ako skôr orientáciou na normy jednej (alebo niekoľkých) záujmových skupín, ktoré sú pre jednotlivca dôležité. Pritom môže ísť o rodinu, priateľov, známych či kolegov, a záujmovú skupinu je možné tiež podľa situácie meniť.
Morálka 3.stupňa je do istej miery ideálnou morálkou harmonického sveta, kde jednotlivec nie je vystavený nijakým antagonistickým skupinovým konfliktom, ale všade sa stretáva so zhodnými hodnotovými predstavami a očakávaniami. Pokiaľ tento harmonický svet neexistuje, skrýva morálka vzájomného očakávania v medziľudských vzťahoch množstvo konfliktov. Ako členovi revolučnej študentskej skupiny bude pre mňa asi zložité brať súčasne do úvahy očakávania mojich konzervatívnych rodičov. Usporiadanie hodnôt sa môže podariť skôr vtedy, ak sa rozličné očakávania rozložia na rôzne oblasti života. Obchodník, ktorý je úspešný vďaka svojej bezohľadnosti, môže byť veľmi starostlivým manželom, aj keď zrejme opačný prípad je bežnejší.