Pôvodní obyvatelia Ameriky udržiavali posvätný oheň suchými tabakovými listami. Neskôr bolo fajčenie pre Indiánov náboženským kultom.

Fajčením fajky si uctievali boha Slnka a svojho Manitou-a skrytého v tabakovom dyme. Tabak je rastlina z rodu ľuľkovitých bylín, najrozšírenejšou rastlinou je Nicotina tabacum (tabak virginský).

Cigarety, cigary, žuvací tabak, fajkový tabak sa vyrábajú z listov tabakovej rastliny. Tabakový dym, produkt suchej destilácie, ktorý vstupuje do úst fajčiara, obsahuje približne štyri tisíc chemických látok.

Škodlivé látky nachádzajúce sa v tabakovom dyme môžeme rozdeliť nasledovne:

látky dokázateľne škodlivé (nikotín, oxyd uhoľnatý)
látky dráždiace dýchacie ústroje
látky škodlivé v závislosti od koncentrácie v cigaretách.
(Ondruš, 1990)

Každým vdýchnutím sa látky obsiahnuté v tabakovom dyme dostávajú do dýchacích ciest, ktoré sú vystlané cievami, potom do krvného obehu a mozgu.

Nikotín v čistom stave je bezfarebná tekutina, na vzduchu sa sfarbuje do hneda. Má silnú tabakovú vôňu, ostrú a pálčivú chuť.

Už 60 mg tejto látky je pre človeka smrteľnou dávkou. Pri fajčení sa v organizme zachytí 8 mg nikotínu.

Fajčenie a tabakizmus :

Fajčenie tabaku a cigariet je dnes najrozšírenejší návyk ľudstva, ktorý sa stal závažným sociálnym javom.

Ako prví omamné účinky tabaku poznali indiánski kňazi.

Zo spoločného vdychovania tabakového dymu okolo ohňa sa neskôr vyvinulo fajčenie, žuvanie tabakových listov, ich šnupanie.

Išlo však o náboženský obrad, fajčenie teda nebolo pôžitkom, ale predovšetkým kultom. Prvé tabakové semená rastliny amerického kontinentu priniesol do Európy roku 1518 účastník Kolumbusovej výpravy Roman Pane a to z provincie Tabaco na ostrove San Domingo - odtiaľ názov rastliny.

O rozšírenie tabaku v Európe sa postaral Francúz Jean Ničôt de Willemain, ktorý ho aj sám pestoval a užíval proti záchvatom migrény.

Jeho meno je dnes zvečnené v pomenovaní alkaloidu, ktorý sa nachádza v tabaku - nikotín, objavený roku 1828.

Rozkvet fajčenia a šnupania tabaku nastal na dvore Ľudovíta XIV. V 16. storočí sa tabak dostal do Anglicka, Nemecka, Ruska iná územie Čiech.

Turecko patrilo dlhé roky medzi krajiny, kde sa fajčenie tabaku zakazovalo a trestalo smrťou.

Tabak sa stal populárnym aj na Ďalekom východe, najmä v Číne a Japonsku, kde sa fajčeniu oddávali i deti.

V Indii pridávali do tabaku ópium, alebo hašiš, v Perzii zasa zlepšovali jeho vôňu ružovým olejom.

Tabak si pomerne rýchlo získal nespočetné množstvo prívržencov, ale i odporcov. Už roku 1610 anglický kráľ Jakub II. hovoril o fajčení, že je to zvyk „odpudzujúci pre oči, odporný pre nos, zlý pre mozog a nebezpečný pre pľúca".

Jeho výrok bol zo zdravotného hľadiska blízko pravde. Francúzsky lekár Bouisson roku 1859 po prvýkrát v histórii štatisticky dokumentoval škodlivý účinok fajčenia na ľudský organizmus.

Technika fajčenia, či inej aplikácie tabaku, prešla mnohými zmenami. Všeobecne sa rozšíril a ustálil najpohodlnejší, ale najškodlivejší spôsob užívania tabaku -fajčenie továrenský vyrábaných cigariet, ktoré umožňujú sústavné a hlboké vdychovanie tabakového dymu.

Tabakizmus je dnes najrozšírenejšou toxikomániou.

Tabakové listy -- obsahujú menej škodlivín než cigaretový dym. Z prirodzene sa vyskytujúcich (natívnych) škodlivín je najdôležitejší nikotín. Jeho množstvo kolíše podľa druhu tabaku a jeho spôsobu pestovania od 0,6 do 9%.

Z pridaných (aditívnych) škodlivín sú najnebezpečnejšie pesticídy -látky používané na ničenie škodcov pri pestovaní tabaku.

Tabakový dym - vzniká nedokonalým spaľovaním tabaku, obsahuje najviac karcinogénnych látok i ostatných škodlivín a má veľmi zložitú skladbu.

Jeho zloženie závisí od druhu tabaku a spôsobu spracovania. Medzi dymom z fajky, cigary, cigarety sú isté rozdiely.

Dym fajky a cigary je ťažký, alkalický, dráždivý, preto ho fajčiari neinhalujú, „nešlukujú".

Dráždi do kašľa a u niektorých vyvoláva nutkanie na zvracanie. Cigaretový dym je znesiteľnejší, ľahší.

Fajčiari ho väčšinou hlboko vdychujú atak pôsobí nielen na sliznicu ústnej dutiny a hrtana, ale aj na priedušky a pľúca.

Fajčenie cigariet je teda škodlivejšie ako fajčenie fajok a cigár.

Hlavnými zložkami tabakového dymu sú nikotín, oxid uhoľnatý a decht.

Nikotín - je hlavným alkaloidom tabaku a pôsobí priamo na centrálny nervový systém.

Je to mitotický jed, ktorého jedovatosť sa približne rovná jedovatosti kyanovodíka, alebo cyankáli.

Je to bezfarebná olejovitá tekutina, ktorá na vzduchu hnedne.
Má ostrú pálčivú chuť a tabakovej rastline dodáva charakteristickú vôňu. Ak pridržíme malému vtákovi pri zobáčiku sklenenú tyčinku namočenú do nikotínu, okamžite zahynie.

Pokusného králika usmrtí 3 až 10 mg nikotínu, psa 20 až 100 mg, smrteľná dávka pre človeka je 50 až 60 mg.

Ak to prepočítame na l kg telesnej hmotnosti, vyjde nám, že človek je na nikotín najcitlivejší.

Z uvedeného vyplýva, že vyfajčením 15 až 20 cigariet získa fajčiar smrteľnú dávku nikotínu.

K smrteľným otravám však prakticky nedochádza, lebo začiatočník po prvých nepríjemných zážitkoch z fajčenia zvyšuje počet vyfajčených cigariet len veľmi opatrne.

Tým si organizmus pomerne rýchlo na nikotín zvyká.

Ľahší stupeň otravy nikotínu sa prejavuje bledosťou, potením, závratmi, nevoľnosťou, napínaním na vracanie, pálením v hrdle, hučaním v ušiach a spočiatku aj zvýšeným slinením a neskôr pocitom sucha v ústach.

Niektorí začiatočníci majú pocit celkovej slabosti, chvejú sa im nohy a ruky.

Oxid uhoľnatý (CO) - • vzniká nedokonalým spaľovaním tabaku a cigaretového papiera.

Jeho mimoriadna škodlivosť spočíva v tom, že vyraďuje z činnosti krvné farbivo hemoglobín, na ktorý sa viaže kyslík.

Väzba hemoglobínu ku CO je 200 ráz vyššia ako ku kyslíku.

Oxid uhoľnatý vyvoláva bolesti hlavy a zapríčiňuje celkovú únavu. Chronická otrava oxidom uhoľnatým má za následok poruchy činnosti nervovej, krvnej a cievnej sústavy.

Decht - obsahuje látky, ktoré majú rakovinotvorné účinky.
Fajčenie je dnes závažný sociálna - zdravotný a ekonomický problém, ktorý spoločnosť stavia pred úlohu: objasňovať príčiny a zdroje tohto zla a hľadať spôsoby, ako ho odstraňovať.