Pôvodní obyvatelia Ameriky udržiavali posvätný oheň suchými tabakovými listami. Neskôr bolo fajčenie pre Indiánov náboženským kultom.
Fajčením fajky si uctievali boha Slnka a svojho Manitou-a skrytého v tabakovom dyme. Tabak je rastlina z rodu ľuľkovitých bylín, najrozšírenejšou rastlinou je Nicotina tabacum (tabak virginský).
Cigarety, cigary, žuvací tabak, fajkový tabak sa vyrábajú z listov tabakovej rastliny. Tabakový dym, produkt suchej destilácie, ktorý vstupuje do úst fajčiara, obsahuje približne štyri tisíc chemických látok.
Škodlivé látky nachádzajúce sa v tabakovom dyme môžeme rozdeliť nasledovne:
látky dokázateľne škodlivé (nikotín, oxyd uhoľnatý)
látky dráždiace dýchacie ústroje
látky škodlivé v závislosti od koncentrácie v cigaretách.
(Ondruš, 1990)
Každým vdýchnutím sa látky obsiahnuté v tabakovom dyme dostávajú do dýchacích ciest, ktoré sú vystlané cievami, potom do krvného obehu a mozgu.
Nikotín v čistom stave je bezfarebná tekutina, na vzduchu sa sfarbuje do hneda. Má silnú tabakovú vôňu, ostrú a pálčivú chuť.
Už 60 mg tejto látky je pre človeka smrteľnou dávkou. Pri fajčení sa v organizme zachytí 8 mg nikotínu.
Fajčenie a tabakizmus :
Fajčenie tabaku a cigariet je dnes najrozšírenejší návyk ľudstva, ktorý sa stal závažným sociálnym javom.
Ako prví omamné účinky tabaku poznali indiánski kňazi.
Zo spoločného vdychovania tabakového dymu okolo ohňa sa neskôr vyvinulo fajčenie, žuvanie tabakových listov, ich šnupanie.
Išlo však o náboženský obrad, fajčenie teda nebolo pôžitkom, ale predovšetkým kultom. Prvé tabakové semená rastliny amerického kontinentu priniesol do Európy roku 1518 účastník Kolumbusovej výpravy Roman Pane a to z provincie Tabaco na ostrove San Domingo - odtiaľ názov rastliny.
O rozšírenie tabaku v Európe sa postaral Francúz Jean Ničôt de Willemain, ktorý ho aj sám pestoval a užíval proti záchvatom migrény.
Jeho meno je dnes zvečnené v pomenovaní alkaloidu, ktorý sa nachádza v tabaku - nikotín, objavený roku 1828.
Rozkvet fajčenia a šnupania tabaku nastal na dvore Ľudovíta XIV. V 16. storočí sa tabak dostal do Anglicka, Nemecka, Ruska iná územie Čiech.
Turecko patrilo dlhé roky medzi krajiny, kde sa fajčenie tabaku zakazovalo a trestalo smrťou.
Tabak sa stal populárnym aj na Ďalekom východe, najmä v Číne a Japonsku, kde sa fajčeniu oddávali i deti.
V Indii pridávali do tabaku ópium, alebo hašiš, v Perzii zasa zlepšovali jeho vôňu ružovým olejom.
Tabak si pomerne rýchlo získal nespočetné množstvo prívržencov, ale i odporcov. Už roku 1610 anglický kráľ Jakub II. hovoril o fajčení, že je to zvyk „odpudzujúci pre oči, odporný pre nos, zlý pre mozog a nebezpečný pre pľúca".
Jeho výrok bol zo zdravotného hľadiska blízko pravde. Francúzsky lekár Bouisson roku 1859 po prvýkrát v histórii štatisticky dokumentoval škodlivý účinok fajčenia na ľudský organizmus.
Technika fajčenia, či inej aplikácie tabaku, prešla mnohými zmenami. Všeobecne sa rozšíril a ustálil najpohodlnejší, ale najškodlivejší spôsob užívania tabaku -fajčenie továrenský vyrábaných cigariet, ktoré umožňujú sústavné a hlboké vdychovanie tabakového dymu.
Tabakizmus je dnes najrozšírenejšou toxikomániou.
Tabakové listy -- obsahujú menej škodlivín než cigaretový dym. Z prirodzene sa vyskytujúcich (natívnych) škodlivín je najdôležitejší nikotín. Jeho množstvo kolíše podľa druhu tabaku a jeho spôsobu pestovania od 0,6 do 9%.
Z pridaných (aditívnych) škodlivín sú najnebezpečnejšie pesticídy -látky používané na ničenie škodcov pri pestovaní tabaku.
Tabakový dym - vzniká nedokonalým spaľovaním tabaku, obsahuje najviac karcinogénnych látok i ostatných škodlivín a má veľmi zložitú skladbu.
Jeho zloženie závisí od druhu tabaku a spôsobu spracovania. Medzi dymom z fajky, cigary, cigarety sú isté rozdiely.
Dym fajky a cigary je ťažký, alkalický, dráždivý, preto ho fajčiari neinhalujú, „nešlukujú".
Dráždi do kašľa a u niektorých vyvoláva nutkanie na zvracanie. Cigaretový dym je znesiteľnejší, ľahší.
Fajčiari ho väčšinou hlboko vdychujú atak pôsobí nielen na sliznicu ústnej dutiny a hrtana, ale aj na priedušky a pľúca.
Fajčenie cigariet je teda škodlivejšie ako fajčenie fajok a cigár.
Hlavnými zložkami tabakového dymu sú nikotín, oxid uhoľnatý a decht.
Nikotín - je hlavným alkaloidom tabaku a pôsobí priamo na centrálny nervový systém.
Je to mitotický jed, ktorého jedovatosť sa približne rovná jedovatosti kyanovodíka, alebo cyankáli.
Je to bezfarebná olejovitá tekutina, ktorá na vzduchu hnedne.
Má ostrú pálčivú chuť a tabakovej rastline dodáva charakteristickú vôňu. Ak pridržíme malému vtákovi pri zobáčiku sklenenú tyčinku namočenú do nikotínu, okamžite zahynie.
Pokusného králika usmrtí 3 až 10 mg nikotínu, psa 20 až 100 mg, smrteľná dávka pre človeka je 50 až 60 mg.
Ak to prepočítame na l kg telesnej hmotnosti, vyjde nám, že človek je na nikotín najcitlivejší.
Z uvedeného vyplýva, že vyfajčením 15 až 20 cigariet získa fajčiar smrteľnú dávku nikotínu.
K smrteľným otravám však prakticky nedochádza, lebo začiatočník po prvých nepríjemných zážitkoch z fajčenia zvyšuje počet vyfajčených cigariet len veľmi opatrne.
Tým si organizmus pomerne rýchlo na nikotín zvyká.
Ľahší stupeň otravy nikotínu sa prejavuje bledosťou, potením, závratmi, nevoľnosťou, napínaním na vracanie, pálením v hrdle, hučaním v ušiach a spočiatku aj zvýšeným slinením a neskôr pocitom sucha v ústach.
Niektorí začiatočníci majú pocit celkovej slabosti, chvejú sa im nohy a ruky.
Oxid uhoľnatý (CO) - • vzniká nedokonalým spaľovaním tabaku a cigaretového papiera.
Jeho mimoriadna škodlivosť spočíva v tom, že vyraďuje z činnosti krvné farbivo hemoglobín, na ktorý sa viaže kyslík.
Väzba hemoglobínu ku CO je 200 ráz vyššia ako ku kyslíku.
Oxid uhoľnatý vyvoláva bolesti hlavy a zapríčiňuje celkovú únavu. Chronická otrava oxidom uhoľnatým má za následok poruchy činnosti nervovej, krvnej a cievnej sústavy.
Decht - obsahuje látky, ktoré majú rakovinotvorné účinky.
Fajčenie je dnes závažný sociálna - zdravotný a ekonomický problém, ktorý spoločnosť stavia pred úlohu: objasňovať príčiny a zdroje tohto zla a hľadať spôsoby, ako ho odstraňovať.
Z psychologického hľadiska možno dôvody fajčenia tabaku rozdeliť takto:
-fajčenie ako pôžitok
-ako pohonný motor na zmobilizovanie energie
-ako obrad
-ako potreba
-ako spôsob úniku z konfliktovej stresovej situácie
-ako prostriedok uvoľnenia pri rozrušení
-ako spoločenský akt
-fajčenie z nudy.
Fajčenie podmieňuje aj celý rad spoločenských faktorov: osobný príklad spoločenský spôsob ponúkania cigariet cigareta ako výraz životnej úrovne a životného štýlu.
Fajčenie sa nemá považovať za príťažlivú a samozrejmú súčasť moderného spôsobu života, ale za osobný nedostatok, prejav slabej vôle. Človek začína s fajčením najčastejšie v puberte, niekedy už v detskom veku v partii kamarátov.
Málokto dokáže odolať - nahováraniu a núkaniu, aby sa o ňom nepovedalo, že je slaboch a zbabelec.
Väčšina mládeže na Slovensku začína fajčiť od 13-15 rokov, teda na konci povinnej školskej dochádzky, kedy dochádza k najaktívnejším prejavom osamostatnenia sa. Najväčší počet fajčiarov je u nás vo veku 18 -30 rokov
(Bieliková, et al. 2001 a 2003).
Postoj detí k fajčeniu prechádza tromi fázami :
1.Do 10. roku prejavujú deti kritický postoj k fajčeniu a fajčiarom, od 11. roku sa obraz nápadne mení. Dieťa, ktoré sa s odporom dívalo na fajčenie dospelých, je náhle upútané zvedavosťou.
2.Okolo 13. roku sa dieťa dostáva do štádia napodobňovania dospelých.
3.Od 15. roku sa všetko mení. Mladý fajčiar už vo fajčení nevidí len spôsob ako na seba upozorniť, ale cíti potrebu vdychovať dym alebo zamestnať nepokojné ruky.
V mladých vekových kategóriách je veľký počet fajčiacich žien a dievčat - budúcich matiek.
Fajčenie u žien zapríčiňuje nepravidelnosti v činnosti pohlavných orgánov, predčasné vyhasnutie menštruačného cyklu a znižovanie plodnosti.
Zvlášť nežiadúce je fajčenie, ženy v gravidite, pretože predstavuje riziko pre vývoj plodu v matkinom tele.
Najnovšie výskumy dokázali, že fajčenie predstavuje závažné genetické riziko pre generáciu súčasnú i nasledujúcu.
Mutagény (látky spôsobujúce zmenu dedičných vlastností - vývinové poruchy), ktoré sú obsiahnuté v kondenzáte cigaretového dymu, môžu poškodiť plod nielen počas tehotenstva, ale i vtedy, keď matka fajčila pred počatím.
Genetické riziko poškodenia detí hrozí aj následkom fajčenia mužov -otcov. V ejakuláte fajčiarov boli zistené mutáciami deformované spermie, ktoré sú viac - menej schopné oplodniť vajíčko.
Veľa fajčiarov vie samo zanechať fajčenie, takže pomôcť treba len niektorým z nich. Záleží zväčša na tom, aký silný návyk sa u nich vytvoril. Po dlhšom užívaní tabaku vzniká jednak psychická a jednak fyzická závislosť.
Psychická závislosť - núti fajčiara, aby fajčil aj naďalej.
Bez cigarety mu stále niečo chýba, je nervózny a nepokojný.
Somatická závislosť - sa výrazne prejaví až po rozchode s fajčením -vytvoria sa abstinenčné príznaky, prípadne celý abstinenčný syndróm.
Abstinenčný syndróm - vznikajúci po prerušení fajčenia, máva rozličnú :
intenzitu : prejavuje sa bolesťami hlavy, nesústredenosťou, nechuťou do :
• jedenia, nezáujmom, znížením aktivity. Zriedkavo sa vyskytujú aj ťažšie poruchy psychického rázu - poruchy vedomia, halucinácie, pocity až bludy stihomamu.
V posledných desaťročiach sa pre fajčiarov vypracovalo niekoľko odvykacích metód:
-individuálne lekárske pôsobenie,
-zdravotná výchova - prednášky, médiá ..
-preventívne akcie
-lieky ako náhrady tabaku
-zníženie obsahu účinných látok v tabakovom dyme
-podmieňovaný odpor - na podklade učenia o podmienených reflexoch sa využíva presycovanie tabakovým dymom s cieľom vyvolať odpor k fajčeniu
-obmedzovanie prístupu k cigaretám (Tomin, 1990).
Závažným nedostatkom v boji proti fajčeniu ostáva tolerantný postoj k fajčeniu a fajčiarom.
Mnohí z aktívnych fajčiarov neberú ohľad na svojich spolupracovníkov, ba ani na svoju rodinu a deti.
Svojím egoizmom ich takto nútia stať sa pasívnymi fajčiarmi. Nefajčiar nie je zvyknutý na nikotín a ostatné toxické látky tabakového dymu, preto je na ne citlivejší.
Jeho pobyt v zafajčenej miestnosti sa prejaví bolesťou hlavy, nevoľnosťou, teda príznakmi, ktoré pozná každý začínajúci fajčiar.
Z úst fajčiara, ktorý má na starosti výchovu mládeže, znejú slová o škodlivosti fajčenia prinajmenšom nepresvedčivo.
Takýto pedagóg, lekár, či rodič nielenže podrýva svoju autoritu, ale nepriamo zvádza svojich zverencov, aby nasledovali zlý príklad.
Namiesto toho, by z tohto zlozvyku urobili pomocou vhodných opatrení spoločensky nežiadúcu formu ľudského správania.
D. Ondruš (1990, s. 39) rozdeľuje fajčiarov do troch skupín:
1.Príležitostní fajčiari, ktorí výhradne fajčia pri určitých príležitostiach.
2.Návykoví fajčiari nie sú od nikotínu závislí, cigareta má pre nich psychostimulačný účinok.
3.Toxikomani sú najťažší fajčiari, u ktorých vzniká psychosomatická závislosť od nikotínu. Mávajú silný
abstinenčný syndróm. (1) (s. 106-111)
