Definitívna diagnóza závislosti by sa mala stanoviť až vtedy, ak počas posledného roku došlo k trom alebo viacerým z nasledujúcich javov:

-silná túžba užiť drogu
-problém v kontrole užívania látky
-postupné zanedbávanie iných potešení alebo záujmov v prospech užívanej látky
-zvyšovanie dávok, aby sa dosiahlo účinku, sprievodne v prospech užívanej látky
-pokračovanie v užívaní i napriek dôkazom škodlivých následkov

V roku 1964 WHO sformulovala pojem závislosť: závislosť. je primárne psychický stav so sekundárnymi fyzickými a sociálnymi následkami otrava opakovaným použitím prírodných alebo syntetických drog, ktorá poškodzuje jedinca, sociálnu skupinu alebo spoločnosť.

Znaky závislosti: silná túžba užiť drogu ( craving – baženie ), znižovanie tolerancie (zvyšovanie dávok ,frekvencie užívania),algoritmické užívanie (každý deň, víkend...),poškodzovanie jedinca (droga mu ubližuje - fyzicky, psychicky, sociálne...)

Fázy závislosti: somatická + psychická,

1, euforické(experimentujúce)štádium,
2, kritické návykové (varovné) štádium,
3, štádium závislosti(rozhodovacie),
4, štádium osobného úpadku (konečné)

1.euforické (experimentujúce) štádium zdvihnutý palec, jednoduchý prístup k droge, uvoľnenie emócii- strachu, úľava, stúpajúce sebavedomie, rozšírenie vedomia.

2.kritickénávykové (varovné)štádium zdvihnutý ukazovák, slabnutie účinku – zvyšovanie tolerancie, problémy v škole, zamestnaní, strata záujmov strata motivácie, finančné, časové problémy poruchy sebahodnotenia

3. Štádium závislosti (rozhodovanie)-zdvihnutá celá ruka ,strata kontroly po užití dávky, slabé výkony v škole, zamestnaní, kriminalita, prekročenie noriem, zmena osobnosti, abstinenčné príznaky, zdravotné problémy

4. Štádium osobného úpadku (konečné) zvýšená tolerancia, pokles materiálnej úrovne, ťažké ochorenia, duševný úpadok, sociálna izolácia.

Závislosť sa v mladom veku rozvíja podstatne rýchlejšie ako vo vyššom veku. Niekedy sa hovorí o závislosti telesnej(po vysadení drogy sa dostavujú telesné potiaže) a psychickej. Psychická závislosť je oveľa závažnejšia, trvá oveľa dlhšie a náročnejšie sa lieči.

Závislosť vzniká v dôsledku vzájomného pôsobenia viacerých rovín.  Tieto roviny sa týkajú jednotlivca (jeho psychika, telesná odolnosť) rodiny, rovesníkov, školy, širšej spoločnosti (napr. dostupnosť drog a vzťah k nim).  Na každej z týchto rovín môže byť zvýšené riziko problému s drogou.

Návyková látka oslabuje ochranné činitele a posilňuje rizikové činitele.  To môže v bludnom kruhu viesť k vzniku závislosti a posilňovať ju. Uniknúť z tohoto bludného kruhu je možné , ale nebýva to ľahké. Cieľom prevencie, nie je iba predchádzať závislosti, veľa škody spôsobujú návykové látky i u tých, ktorý závislí nie sú.

Napríklad alkohol za volantom. Drogou sa neoznačuje len samotná látka, ale aj všetky ostatné látky, s ktorými je daná látka miešaná(sekaná).Ďalej silu drogy a tiež spôsob,akým sa droga užíva. Napríklad fajčenie kokaínu má iný účinok ako šňupanie práškového kokaínu.

Droga sa môže užívať v rôznom prostredí. Môže to byť doma, alebo to môže byť tzv. crack house či shootining gallery  (miesto, kde sa dá pichnúť droga) WC, v bare , či ulica.

Prostredie tiež zahŕňa kultúru v rámci , ktorej dochádza k užívaniu drogy- jej normy a hodnoty, signály a očakávania a to v rámci spoločnosti, jej rôznych komunít a subkultúr.

– psychická závislosť / neovládateľná potreba, ktorá núti jedinca užívať drogu periodicky /
– somatická závislosť / istá adaptácia na drogu, je súčasťou metabolizmu, jej neprítomnosť spôsobuje abstinenčné ťažkosti /

„Podľa WHO – Svetovej zdravotníckej organizácie je droga akákoľvek prírodná alebo syntetická látka, ktorá po vstupe do živého organizmu je schopná pozmeniť jednu alebo viac jeho funkcií, pôsobí priamo alebo nepriamo na centrálny nervový systém a môže mať priznané postavenie lieku.“ (OKRUHLICA, Ľ, 1999).

„V terminologickom a výkladovom minime je droga definovaná ako akákoľvek látka, upravená surovina nerastného, rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, ktorá je po vstupe do živého organizmu schopná zmeniť jednu alebo viac jeho funkcií.“ (LIBA, J. 2001).

Podľa tejto definície možno za drogy považovať všetky prírodné, polysyntetické a syntetické látky, ktoré akýmkoľvek spôsobom vpravené do organizmu môžu za určitých okolností vyvolať chorobný stav – závislosť, psychickú alebo fyzickú tým, že účinkujú priamo alebo nepriamo na centrálny nervový systém.

„Základné pojmy podľa ZINBERGA: „Droga“ podľa Zinberga označuje: samotnú látku, všetky ostatné látky, s ktorými je daná droga zmiešaná („sekaná"), silu drogy, spôsob, akým sa droga užíva: fajčenie kokaínu („cracku") má napríklad iný účinok ako šnupanie práškového kokaínu.“