Rodičovské role

„Muž a žena v rodine nefungujú len ako otec a matka" (Pachl, 1983, s. 236), ale súčasne so založením rodiny vytvárajú domov, usmerňujú chod domácnosti, zabezpečujú ho a udržujú. Sú teda ochrancovia, živitelia a vychovávatelia.

A taktiež nesú zodpovednosť za životnú cestu svojho dieťaťa.
„Úloha rodičov spočíva nielen v široko chápanej starostlivosti o dieťa.

Majú rozhodujúci podiel na formovaní osobnosti dieťaťa, jeho duševného sveta, citov, úsilia a obrazu o sebe samom, pocitu vlastného JA" (Ziemska, 1980,s.75).

V súčasnosti sa úlohy rodičov čiastočne dopĺňajú a čiastočne sú zhodné. Obaja rodičia sa starajú o deti, formujú ich predstavy, odmeňujú ich a trestajú.

Pre vývoj dieťaťa sú však potrební obaja rodičia. Je správne, ak sa otec zapája do starostlivosti o dieťa hneď od začiatku. Pomáha to nielen prekonať ťažkú situáciu oboch partnerov po pôrode, ale tiež vytvárať vzájomný vzťah k dieťaťu.

Matkin vzťah k dieťaťu je podmienený biologicky.
Vďaka gravidite, pôrodu, dojčeniu, sa v dieťati vytvára pozitívna citová väzba k matke a všetkému, čo k nej patrí.

Postoj otca k dieťaťu sa utvára buď prostredníctvom lásky k žene, matke dieťaťa alebo sa tvorí priamym kontaktom s dieťaťom. Vzťah dieťa - rodičia je vždy obojstranný.

Nielen rodičia ovplyvňujú výchovou svoje dieťa, ale aj dieťa svojou osobnosťou, svojím vývojom ovplyvňuje vzťah medzi rodičmi.

Harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa sa tiež viaže na zhodu výchovných metód. Nejednotnosť príkazov a zákazov zapríčiňuje, že si dieťa neosvojuje kladné normy správania.

Negatívne následky má tiež disharmónia manželského života - muži si nevážia svoje manželky ako matky alebo ženy negatívne hodnotia svojich mužov ako otcov.

Rodičia by tiež svoje nezhody nemali riešiť v prítomnosti dieťaťa. Pre dieťa je veľmi dôležité vzájomné správanie sa matky a otca, ako aj ostatných členov rodiny - či sa akceptujú, sú k sebe milí alebo sú sklamaní a trpia. (1) s. 66