Problematika delikvencie je v súčasnosti čoraz viac diskutovanou témou. Súvisí to predovšetkým s jej nepriaznivým vývojom, hlavne vzostupným trendom.

Delikvencie sa dopúšťa mládež v čoraz mladšom veku. Vandalizmus, deštrukcia verejných zariadení a verejnej dopravy, podpaľovanie áut mladými obyvateľmi chudobných štvrtí zapojených do gangov sú novými formami násilia.

Mestské klany páchajú násilie v obchodných areáloch, zastrašujú ľudí nožom a ničia verejný majetok.

Delikvencia, ako nežiadúci spoločenský jav negatívne ovplyvňuje život spoločnosti. Výrazne zasahuje do oblasti základných ľudských práv a slobôd a tým nepriaznivo pôsobí na rozvoj štátu.

O delikvencii všeobecne :

Delikvenciu mladistvých, nech má akúkoľvek formu, možno definovať jasne a jednoducho ako psychologickú inadaptáciu, ktorá je výsledkom rodinných konfliktov (Faltin, 1972, s. 21).

T. Pardel vo svojich prácach prišiel k záveru, že spoločenský vývin mladého človeka závisí od prakticky neobmedzeného počtu biologických, psychologických a sociálnych činiteľov.

Z toho vyplýva, že teoreticky treba za potenciálne príčiny delikvencie pokladať naozaj vnútorné, biologické podmienky a všetky vonkajšie činitele prostredia, ktoré sú schopné vplývať na spoločenský vývin a sociálnu adaptáciu (1963, s.132).

Počas svojho vývoja dieťa prechádza rôznymi štádiami vývinu ako je napríklad to najbúrlivejšie -puberta. Je to obdobie plné negativizmu, dieťa odmieta plniť príkazy, niekedy má až nepriateľský postoj k dospelým.

Neobyčajne citlivo vníma tresty, hlavne telesné, ktoré ho obzvlášť ponižujú, pretože sa už prestáva cítiť dieťaťom.

Neusporiadané vzťahy a city môžu viesť k uzatvoreniu do samotárstva, k útekom od reality do snenia, často je prežívaná nadmerná ľútostivosť a depresia.

Deti zvyknú svoj pocit menejcennosti kompenzovať pitím alkoholických nápojov, pričom odmietnutie alkoholu v partii je považované za prejav slabosti.

Hľadajú uspokojenie a sociálne uznanie v skupine, kde prevláda demonštrácia vlastnej nezávislosti (Turček, 2000, s. 26).
Čo spadá do problematiky delikvencie ? Patria sem:

-rôzne poruchy správania
-neurózy
-agresivita
-alkoholizmus a drogy
-včasná sexualita
-klamstvo
-krádeže
-antisociálne správanie
-pútanie prílišnej pozornosti
-neschopnosť podriadiť sa nejakým požiadavkám
-suicidalita
-fajčenie
-toxikománia

Delikventné deti a mladiství sú emocionálne narušení jednotlivci. Rozumieme pod tým poruchy správania a sociálnych vzťahov, u ktorých sa ako zdroj dá predpokladať vnútorný zmätok a bolesť.

Spravidla ide o poruchy, ktoré majú v anamnéze citové traumy a dlhodobé neuspokojenie základných sociálnych a rozvojových potrieb.

Ak dieťa vyrastá v rodine kde nie je akceptované, milované, vychovávané a rozvíjané, nemôžme od neho očakávať zdravú osobnosť a správanie.

E. Komárik definuje pojem výchova takto: „je to cielené ovplyvňovanie vývinu dieťaťa smerujúce k tomu, aby si vytváralo fixovanú a flexibilnú sústavu rozhodovacích pravidiel a repertoáru činností, ktoré by mu mali umožniť realistické a účinné vyrovnávanie sa s prevažnou väčšinou životných udalostí, ktoré môže v živote očakávať" (Komárik, 1999, s. 103).

Poruchy sa prejavujú v množine príznakov, napríklad:

- agresia - túžba uškodiť druhému človeku, ktorá vyplýva z hnevu a frustrácií,
-depresia - dolná úroveň nálady sprevádzaná skleslosťou,
pesimizmom, sebakritikou, útlmom, nespavosťou a stratou
chuti do jedla,
-hanba - vyvolaná porušením noriem a očakávaní, ktoré kladieniekto iný,
-hnev - vnútorná pripravenosť na agresiu,
-mánia - predstavuje stav eufórie, nadšenia a pocit vynikajúcej
vnútornej pohody, sprevádzanej hyperaktivitou a ľahkou
podráždenosťou,
-motorický nepokoj,
-naučená bezmocnosť,
-perfekcionizmus - túžba po dokonalosti,
-pocit menejcennosti - porovnávanie výkonov a schopnosti,
-poslušnosť- ochota podriadiť sa,
-pýcha - sebacit, sebaláska,
-smútok,
-strach - vyvolávaný prítomnou situáciou,
-úzkosť- vyvolávaná myšlienkami,
-vina,
-výčitky - istá forma ochrany proti nevedeným konfliktom,
-závisť,
-žiarlivosť