Motivácia je sústava síl vedúcich ľudí k tomu, aby sa správali určitým spôsobom, vybrali si ciele a volili prostriedky na ich realizáciu.

Poznanie motivácie umožňuje:
•lepšie porozumieť príčinám ľudského správania,
•chápať rôznorodosť motívov; preto neexistuje len jeden najlepší spôsob motivovania,
•rozšíriť repertoár pohľadov na motívy ľudského správania,
•využiť poznatky pre rozvoj vlastných motivačných prístupov k pracovníkom,
•udržať pracovné úsilie a záujem pracovníkov o prácu,
•podnietiť k hľadaniu nových možností skvalitnenia práce.

1.1 Čo je motivácia

Je to vnútorný stav organizmu, ktorý ho aktivuje reagovať určitým spôsobom na určité podnety.

Motivácia má tri dimenzie:
a)aktivácia je vyvolaná potrebami, najmä ich nedostatkom, ktorý vedie k snahe odstrániť pocit deficitu
b)smerovosť udáva zameranie aktivity v závislosti od hodnôt, záujmov, postojov životnej orientácie, presvedčenia
c)cieľovosť sleduje určitý cieľ, ktorý sa chce dosiahnuť a je závislý aj od úrovne ašpirácie

Proces motivácie preto začína pociťovaním nedostatku niečoho – neuspokojená potreba. Táto vyvoláva tenziu, k jej zníženiu je potrebná aktivita, majúca konkrétny cieľ.

1.2 Teórie motivácie

Teórie motivácie sú zamerané na:
-obsah toho, čo v človeku vyvoláva a udržuje určité správanie,
-proces, ktorým je žiadúce správanie vyvolané, riadené, udržiavané a ukončené.

1.2.1Hierarchia potrieb (Maslow)

Je to usporiadaný hierarchický systém potrieb fyziologických po sebaaktualizáciu. Hierarchický znamená, že predpokladom vynorenia sa vyššej potreby je naplnenie potrieb nižších úrovní. V reálnom živote človeka to neznamená, že bez niektorej neuspokojenej potreby sa nedá „v pohode“ zaobísť. Je však potrebné počítať s frustráciou, jej vplyvom na správanie, prežívanie a reakciami na frustráciu.

1.2.2Alderferova teória ERG

Rozširuje a spresňuje Maslowovu teóriu. Potreby redukcie na existenčné (E), vzťahové (R – relatendess) a rastové (G – growth). Na rozdiel od Maslowa sa nedomnieva, že uspokojením potreby sa jej význam stráca, len klesá jej význam.
Frustrácia spôsobí, že nahromadená energia sa „nevybije“, a podľa Alderfera je realizovaná v potrebe nižšej úrovne. Tento mechanizmus nazval frustračný regres a má dve formy:
•Frustrácia vzťahového cyklu nastáva vtedy, ak po uspokojení existenčných potrieb a vynorení sa rastovej potreby, je táto frustrovaná. Dôsledkom je opätovné zameranie na existenčné potreby a súčasne ich zosilnenie.
•Frustrácia rastového cyklu je totožná so vzťahovým, len tu je následne uspokojená potreba po frustrácii rastovej potreby. Dôsledkom je zameranie na potreby vzťahové (Obr. 1)

1.2.3Herzbergova dvojfaktorová teória

Obrátila pozornosť na význam faktorov práce na pracovnú motiváciu a spokojnosť pracovníkov. Pracovná motivácia súvisí s pracovnou spokojnosťou pracovníkov, ale pracovná spokojnosť ešte neznamená automaticky motivovaného pracovníka. Na druhej strane pri vysokej motivácii nevadí nespokojnosť s niektorými faktormi práce.

Harzberger ich delí na:
Udržiavacie faktory – tieto udržujú primeranú spokojnosť pracovníkov ak sú prítomné, ale na motiváciu pracovného správania výrazne nevplývajú. Ich neprítomnosť vyvoláva pracovnú nespokojnosť a na motiváciu pracovného správania pôsobia negatívne. Sú to tieto faktory:
o podniková kultúra
o supervízia
o vzťah s nadriadenými pracovníkmi, s pracovníkmi na rovnakej úrovni a s podriadenými
o plat
o istota práce
o pracovné podmienky
o postavenie
-Motivačné faktory (motivatóry) – ak nie sú prítomné, vedú k pocitu nespokojnosti až vyslovenej nespokojnosti, a motivácia k práci nie je primeraná. Ich prítomnosť však spôsobuje pracovnú spokojnosť a pozitívnu pracovnú motiváciu. Patria sem:
o dosiahnutie cieľa
o uznanie
o povýšenie
o samotná práca
o možnosť osobného rastu
o zodpovednosť