Je možné navrhnúť škálu súčasných prístupov a názorov, vybrať stratégie, ktoré sa hodia ako prevenčné. Viaceré z nich už boli použité. Musí sa zvážiť, aký prístup a stratégie by mohli byť účinné.

Celoškolský prístup :

Všeobecne platí, že ak sa zapojí celý učiteľský zbor, žiaci a ich rodičia, práca bude intenzívnejšia, a tým pravdepodobnejšie je dosiahnutie dobrých výsledkov.

Postupnosť krokov:

1.Zvýšenie informovanosti - predstavuje dôležitý krok pri riešení akéhokoľvek problému, ale v prípade šikany je to najdôležitejšie.
Treba mať na mysli:

-učitelia musia byť informovaní o rozsahu problému a o účinných spôsoboch pomoci;

-rodičia a deti musia byť informovaní, že to škola myslí s bojom proti šikane vážne;

-že škola očakáva od nich aktívnu spoluprácu;
-žiaci musia byť informovaní, že učitelia zistili výskyt šikanovania a sú pripravení počúvať ich sťažnosti a škola zaháji konkrétnu akciu proti šikane.

2.Celoškolská stratégia - pre každú školu, ktorá chce riešiť problém šikanovania, sa musí stať zámer zbaviť sa šikany súčasťou školskej kultúry, a aby všetci v škole (žiaci, rodičia, učitelia) prijali za vlastné hodnoty a ciele tejto stratégie.

Celoškolská stratégia zameraná proti šikanovaniu by mala:

a) byť súčasťou školských pravidiel správania sa a disciplíny - školského poriadku;
b)byť vypracovaná v procese širokej a dôkladnej diskusie žiakov, učiteľov a všetkých zamestnancov školy;
c)zahŕňať jasnú definíciu šikanovania;
d)jasne stanoviť, že šikanovanie nebude v škole tolerované;
e)poskytnúť zamestnancom školy, žiakom a rodičom presný návod, čo robiť v prípade, keď sa dozvedia a chcú oznámiť prípad šikanovania;
f)venovať pozornosť vytvoreniu vhodnej a príjemnej atmosféry na škole;
g)byť priebežne aktualizovaná (stratégia).

Riešenie jednotlivých prípadov šikanovania v škole :

Nech už existuje akákoľvek dobrá celoškolská stratégia proti šikanovaniu, nedokáže sa šikanovanie úplne odstrániť.
Je nutné riešiť prípady šikany, ak sa vyskytnú.

Postup pre pedagógov je nasledovný:

-Sadnite si osamote s obeťou alebo obeťami - nech píšu, čo sa stalo a ak chcú môžu nakresliť aj obrázok.

-Sadnite si osamote s agresorom, s každým zvlášť, ak sú partia -nech napíšu, nakreslia čo sa stalo.

-Dohodnite sa osamote s každým členom partie - útočníkom, čo očakávate a prediskutujte, ako porušil /i zásady správania.

-Sadnite si s celou partiou ako skupinou, a nech každý povie ako prebiehalo vaše individuálne stretnutie, uistite sa, že každý má jasno v tom, k čomu došlo.

-Pripravte ich na stretnutie s ich vrstovníckou skupinou : „čo budete hovoriť, až odtiaľto odídete?"

Nech sa rozhodnú akokoľvek, zodpovednosť leží na všetkých - neexistujú nevinní diváci.

-Pohovorte si s rodičmi zúčastnených - obete aj útočníka samostatne, ukážte im, ako prípad opísali deti.

-Veďte si o šikanovaní záznamy so všetkými popismi od detí a prijatými závermi, príp. postihmi.

-Naučte obete obranné stratégie.

-Neuznávajte falošné výhovorky : šikanovanie bola „nehoda",
bola to iba „sranda", všetci sa pobavili a bola to „hra".

-Ak bolo dieťa zranené, vyfotografujte zranenia.
-Ak došlo k vážnemu poraneniu, spojte sa s políciou.

Hra na odbúranie agresivity :

Hry, experimenty a úlohy poskytujú deťom zaujímavé možnosti učiť sa a konať v rámci skupiny. Odbúrajú napätie, fungujú ako ventil, vytvárajú základ k rozhovorom na určitú tému. Hlavným cieľom hier je rešpektovať a rozvíjať jedinečnosť každého dieťaťa. Ak sa niektoré dieťa nechce zúčastniť hry, nenútime ho, ale môže v triede ostať. /1/ s. 95-97