Rodina je miestom vzniku života, formovania charakteru človeka, osvojovania hodnôt ako najcennejšieho potenciálu Človeka.

Aby mohla plniť svoje funkcie voči svojim členom, aj voči spoločnosti, potrebuje také prostredie, ktoré podporuje jej stabilitu a sociálnu kvalitu vzťahov. Rodina si zasluhuje úctu a rešpektovanie svojej relatívnej autonómie a intimity.

Nové spoločensko-ekonomické pomery na Slovensku po roku 1989, a aj vplyvom celosvetových zmien, si vyžiadali niektoré zmeny v doterajšej rodinnej politike i v celkovom chápaní postavenia, či miesta rodiny v hierarchii hodnôt človeka.

Ekonomika Slovenskej republiky je zatiaľ v prebiehajúcom náročnom procese transformácie a bola determinovaná dvomi rozhodujúcimi činiteľmi, a to:

-rozdelením ČSFR a s tým súvisiacim poklesom odbytu do Českej republiky,
-pokračujúcimi dôsledkami konverzie zbrojárskeho priemyslu, a tiež pretrvávajúcou nesolventnosťou východných trhov.

Z týchto dôvodov sú sociálne dôsledky transformácie ekonomického systému charakterizované nestabilnosťou rastu hrubého domáceho produktu (HDP), relatívne vysokou nezamestnanosťou obyvateľstva, neprimeraným cenovým vývojom a nevyrovnanou platobnou bilanciou.

Toto sú najsilnejšie ekonomické faktory, ktoré vplývajú na stabilitu a kvalitu vzťahov rodiny na Slovensku na jednej strane a na druhej strane treba zohľadniť aj tú skutočnosť, že rodina na Slovensku je ešte stále poznamenaná dedičstvom socialistického systému vo vedomí ľudí.

Hodnotová kvalita rodiny na Slovensku :

Hodnotovú kvalitu rodiny chápeme jednak ako štruktúru hodnotovej orientácie ľudí žijúcich v rodinách, a jednak v zmysle chápania miesta rodiny ako hodnoty v hodnotovej orientácii jednotlivcov.

Práve rodina je miestom, ktoré dodáva hodnotovým postojom stálosť, lebo je nositeľkou tradícií, ktoré sú vštepované nenátlakovým spôsobom už od útleho detstva.

Treba však konštatovať, že posledných štyridsať rokov zanechalo v hodnotových postojoch občanov hlboké stopy
a dezorientáciu pre necitlivý prístup k rodine a hodnotám vôbec.

Kolektívna starostlivosť a výchova boli preferované pred výchovou rodinnou, pretože tá niesla so sebou nebezpečie „individualizmu". Verilo sa, že dieťa môže vyrastať a vyvíjať sa v ústave, v kolektívnej inštitúcii rovnako dobre, ak nie lepšie, než v prirodzenom rodinnom prostredí.

Rodinné hodnoty ustupovali hodnotám mimo rodinným
(Kovařík, 1989).

Miesto rodiny v hierarchii hodnôt :

Zaujímavý pohľad na hodnotovú kvalitu rodiny priniesli výsledky
výskumu Sociologického ústavu SAV za posledné roky. Nielen u nás, ale aj v krajinách EU najmenej 80% respondentov považuje rodinu, deti, rodinné zázemie za najdôležitejšiu hodnotu vo svojom živote.

S tým však kontrastujúskúsenosti sociálnych pracovníkov a pracovníkov manželských poradní a dokazujú, aký veľký rozdiel je medzi „viem a chcem" a „som".

Je to však typická vlastnosť etických hodnôt, že od poznania k realizácii je ďaleká cesta.

Z výsledkov výskumu možno určiť aspoň päť sociálnych znakov rodiny, ktoré objektívne ovplyvňujú jej vysoké hodnotové preferencie. Sú to podľa Guráňa ( 1993):

-Univerzalita - rodina je najuniverzálnejšou formou, v ktorej každý z nás prežíva svoj život.

-Tradicionalita rodina vtláča každému jeho identitu osobnú, národnú a náboženskú.

-Konzervativizmus rodiny na Slovensku vyplýva zo silnej preferencie manželskej formy spolunažívania rodiny.

-Sakralita vyplýva z jej zakotvenosti do systému kresťanskej morálky s presne vymedzenými pravidlami a vzormi rodinného správania.

-Azylovosť rodiny odráža prirodzenú snahu človeka vytvoriť si chránený súkromný svet, ktorý väčšina ľudí spája s rodinou.

Rodina ako hodnota je dominantnou a preto sú nároky na ňu také vysoké, a práve preto je aj veľmi zraniteľná.

Iný uhol pohľadu na štruktúru hodnotových orientácií rôznych sociálnych skupín obyvateľov priniesol Výskumný ústav práce a sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, vo výskume, ktorý sa realizoval síce v roku 1988, avšak za uplynulé roky možno len s obmedzenou pravdepodobnosťou predpokladať podstatnú zmenu v súčasnej hierarchii hodnôt. /1/ s. 9-11