Proces psychického vyrovnávania sa rodičov s faktom postihnutia dieťaťa, je problematika úzko súvisiaca s rodinnou adaptáciou. Toto psychické vyrovnávanie sa má racionálnu i emocionálnu zložku.

Vo svojom vývoji zvyčajne prechádza od začiatočnej fázy dezorganizácie cez čiastočné znovu získanie psychickej integrity až po zrelú rodičovskú adaptáciu, ktorej finálnym stupňom je:

a)akceptovanie faktu, že dieťa je postihnuté
b)akceptovanie dieťaťa ako takého
c)akceptovanie seba ako rodiča postihnutého dieťaťa i ako človeka so všetkými ostatnými rolami, osobitnými vlastnosťami.

Z výsledkov praxe je možné naznačiť schémy spôsobov reakcií rodičov na postihnutie svojho dieťaťa nasledovne :

-Akceptovanie dieťaťa a jeho postihnutia: rodič postihnutie prijíma objektívne a preukazuje skutočnú oddanosť a primerané hodnotenie dieťaťa. „Musíme dosiahnuť čo najviac, čo sa dá".

-Odmietanie dieťaťa: popiera sa, že dieťa je naozaj postihnuté, rodič neuznáva a neakceptuje pre svoje dieťa nijaké obmedzenia.

-Nadmerné ochranárstvo: nadmiera citu, ľútosti, súcitu. Matka takýmto správaním udržiava dieťa na infantilnej úrovni.

-Skryté zavrhovanie: postihnutie sa pokladá za hanbu. Negatívny postoj a odpor voči dieťaťu sa skrýva za nadmernou starostlivosťou a prehnanou ohľaduplnosťou, úzkostlivou snahou byť dobrou matkou (otcom).

-Otvorené zavrhovanie: dieťa sa otvorene prijíma s odporom a rodič si je vedomý nepriateľských citov, ale utvára si obranu na ich zdôvodnenie.

Spoločnosť, učiteľ, alebo lekár sú vinní za ich predsudky voči postihnutiu.

Rodič na základe projekcie dosahuje pocit oprávnenosti tohto nepriateľstva a úľavu z veľkého pocitu viny.

Neexistuje ostrá hranica medzi jednotlivými postojmi, navzájom sa prelínajú s jednou alebo viacerými charakteristickými črtami.

Riešenie problematiky rodín s postihnutým dieťaťom vyplýva z dvoch základných predpokladov, ktoré môžeme charakterizovať ako:

a)Narodenie a následná starostlivosť o postihnuté dieťa (vrátane výchovy a vzdelávania) znamená pre väčšinu rodičov permanentnú záťažovú situáciu.

b)Účinnosť výchovy a úspešnosť integrácie postihnutého dieťaťa do spoločnosti (vrátane školskej integrácie) je podmienená efektívnou a aktívnou spoluprácou rodičov — dieťaťa - školy, resp. ďalších inštitúcií, ktoré sa zaoberajú starostlivosťou o postihnuté dieťa (Senka, 1995, s. 66).

Dieťa, zvlášť postihnuté, vo veľkej miere vplýva na svoje okolie a najsilnejšie na to najbližšie - rodinné, na svojich rodičov.  V rodinnom prostredí je dieťa aktívnym prvkom, aj keď to mnohí výskumníci osobitne nevyzdvihujú.

Existujú samozrejme rozličné typy rodín, ktoré rôznym spôsobom prežívajú túto aktivitu dieťaťa.

Postihnutie dieťaťa robí často rodičov senzitívnejšími a aj také typy rodín, ktoré sa orientovali na seba, na vlastný úspech či kariéru, sa časom menia.

Rola rodičov a starých rodičov pri výchove dieťaťa s postihnutím
Rodičia a starí rodičia by mali urobiť pre dieťa všetko, čo je v ich silách, aby v medziach svojich možností bolo v živote šťastné.

A to by nebolo možné, keby túto ťažkú skutočnosť života neprijali a nevyrovnali sa s ňou. Dôležitá je rodičovská pomoc a porozumenie. Čo však vyčerpáva rodičov telesne i duševne, nie je len to veľké úsilie a námaha, ale jednotvárnosť a opakovanie.

Zvýšené zaťaženie úzkosťami, napätím a nezvyklými pracovnými a výchovnými nárokmi, ktoré prináša starostlivosť o postihnuté dieťa, môžu mladú rodinu spájať, ale tiež rozdeľovať.

Rodinný nesúlad neprospieva nikomu a dotýka sa samozrejme i postihnutého dieťaťa. V každej rodine - a v rodine s postihnutým dieťaťom to platí zvlášť naliehavo, že si manželia majú byť oporou. Im by mali byť oporou zase ich rodičia, čiže starí rodičia, príbuzní, známi, priatelia, susedia, ľudia z blízkeho okolia.

Spolupráca s odborníkmi :

Spolupráca rodičov postihnutých detí s odborníkmi v zahraničí je v značnej miere založená na návšteve a práci v rodinnom prostredí dieťaťa, na Slovensku je situácia iná, rodičia sú prizývaní do špeciálnych zariadení. Je to nevýhoda, ktorá sa v súčasnosti už v podstatnej miere odstraňuje.

Úlohou odborníka je už pri prvom kontakte odhadnúť, čo prežíva rodič, aké sú jeho konkrétne problémy a hľadať možnosti riešenia. Je nutné zaujať k rodičom pozitívny postoj, brať ich situáciu naozaj vážne a prejaviť o ňu záujem. Súvisí to so schopnosťou empatie človeka.

Pomôcť rodičom akceptovať svoje handicapované dieťa je na začiatku spolupráce dôležitejšie ako samotná práca s dieťaťom. Optimálny model spolupráce odborníka s dieťaťom je model kooperatívny, keď sú rodičia s odborníkmi rovnocenní partneri.

Majú síce rozličné kompetencie, ale rovnaký cieľ.

Ide o vysoký počet rodín, ktoré prežívajú svoj život s postihnutým dieťaťom, o tých, ktorí majú svoje dieťa umiestnené v špeciálnych
ústavoch a inštitúciách.

Tieto rodiny majú tiež svoje životné túžby a sny, chcú byť začlenené a akceptované ostatnými rodinami a svojím okolím.
Takéto rodinné zázemie môže poslúžiť ako východisko na rozpravu o potrebe práce s podobnými rodinami, dať ich úsiliu konkrétne zameranie a pomôcť im zvládať prekážky, s ktorými sa denne stretávajú.

Podpora a pomoc rodinám s jednotlivcom s postihnutím
Na Slovensku existujú nasledovné poradenské zariadenia:

a)pedagogicko-psychologická poradňa
b)zariadenia špeciálno-pedagogického poradenstva: špeciálno-pedagogická poradňa, detské integračné centrum, výchovný poradca, školský psychológ, školský špeciálny pedagóg.
Komplexné poradenské služby zastrešujú rôzne oblasti, medzi ktoré zaraďujeme:

-oblasť medicínskeho poradenstva,
-oblasť psychologického poradenstva,
-oblasť sociálneho poradenstva,
-oblasť špeciálno-pedagogického poradenstva,
-výchovno-vzdelávacie poradenstvo,
-komplexná rehabilitácia.

Zariadenia špeciálno-pedagogického poradenstva zabezpečujú odbornú starostlivosť o zdravotne postihnuté deti a poskytujú im odbornú pomoc v procese integrácie do spoločnosti v spolupráci s rodinou, školou, odbornými lekármi a sociálnymi pracovníkmi.
Špeciálno-pedagogické poradenstvo poskytuje služby deťom so zdravotným postihnutím od raného veku až po ukončenie prípravy na povolanie, rodičom, učiteľom bežných škôl ako aj špeciálnym pedagógom.

Špeciálno-pedagogická poradňaposkytuje diagnostické,
psychologické, psychoterapeutické, Špeciálno-pedagogické a rehabilitačné služby postihnutým deťom. Poskytuje tiež poradenské a metodické služby zákonným zástupcom a pedagogickým pracovníkom ambulantnou formou, krátkodobým pobytom a návštevou v prostredí v ktorom dieťa žije.
(Zákon Č.279/1993Z. z.).

Detské integračné centrum - poskytuje všestrannú podporu rodinám s postihnutým dieťaťom najmä v ranom a predškolskom veku. V spolupráci so zdravotníckymi zariadeniami a orgánmi sociálneho zabezpečenia poskytuje diagnostickú, rehabilitačnú, psychologickú, psychoterapeutickú a špeciálno-pedagogickú starostlivosť.

Pri detskom integračnom centre sa zriaďuje aj materská škola.

Výchovný poradca - plní úlohy školského poradenstva v otázkach výchovy, vzdelávania a profesijnej orientácie detí a v oblasti prevencie problémového a delikventného vývinu detí.

Sprostredkúva prepojenie školy s odbornými zariadeniami, ktoré sa zaoberajú starostlivosťou o deti. Poskytuje metodickú a informačnú pomoc pedagogickým pracovníkom školy a zákonným zástupcom dieťaťa.

Školský psychológ a školský špeciálny pedagóg - sa priamo zúčastňujú na práci školy alebo špeciálneho výchovného zariadenia a poskytujú odbornú psychologickú alebo špeciálno-pedagogickú pomoc deťom, zákonným zástupcom a pedagogickým pracovníkom pri riešení výchovných a edukačných problémov.
Medzi organizácie poskytujúce právne, špeciálnopedagogické či psychologické poradenstvo patria tiež:

-Združenie pre pomoc mentálne postihnutým
-Zväzy telesne, zrakovo, sluchovo, mentálne postihnutých
-Agentúra podporovaného zamestnávania
-Cirkev (1) s