Jesenský (1998, s. 7) definuje integráciu postihnutých ako stav spolužitia postihnutých a intaktných, stav kedy žijú jeden pre druhého.

Je to stav kedy sa postihnutý nepovažuje za zvláštnu súčasť spoločnosti a kedy intaktná spoločnosť nepociťuje postihnutého ako zvláštnu súčasť, tzn., úplne sa naplnila vzájomná sociálna adaptabilita a úplne ustúpila defektivita.

Možno ju dosiahnuť rozvojom osobnosti socializáciou (resocializáciou) a enkulturáciou postihnutého. Jej prednosťou je, že poskytuje, resp. má poskytovať, spôsobom čo najmenej obmedzujúcim, prirodzené príležitosti dieťaťa na jeho bezprostrednú interakciu so zdravými deťmi.

Deťom s postihnutím je takto zabezpečená väčšia možnosť emocionálneho, sociálneho a osobnostného rozvoja.

Integrácia detí s postihnutím v edukačnom procese

Integrácia detí s postihnutím do škôl bežného typu má nádej na úspech iba v tom prípade ak sa splní rad podmienok:

-Musia si to želať rodičia dieťaťa s postihnutím.
-Dieťaťu s postihnutím musí byť poskytovaná špeciálna starostlivosť pri učení (pôsobenie špeciálneho pedagóga na školách bežného typu).
-Starostlivosť o postihnutých nesmie byť na ujmu starostlivosti o ostatné deti.
-Integrácia musí byť v súlade s účinným využitím prostriedkov, ktoré má škola k dispozícii.
-Dieťa s postihnutím sa musí zúčastňovať na činnosti školy spolu s ostatnými deťmi bez postihnutia.
-Špeciálnu prípravu musí mať tak učiteľ zdravých detí ako aj špeciálny pedagóg.

Opakom integrácie je segregačná tendencia jej snahou je umiestňovať a vzdelávať deti s postihom v špeciálnych školách. Jej pozitívum je v tom, že dieťa navštevuje homogénnu triedu z hľadiska druhu a stupňa postihnutia a u detí sa nerozvíja komplex menejcennosti.

Medzi nedostatky patrí násilná spoločenská izolácia, nedostatok sociálnych kontaktov s ostatnými rovesníkmi, ťažkosti v ich nadväzovaní, čo negatívne vplýva na ďalší sociálny vývin postihnutého dieťaťa a nižšiu úroveň jeho samostatnosti.

Adaptácia postihnutých detí na integrované školské prostredie
Adaptácia postihnutých detí na integrované školské prostredie závisí od viacerých faktorov.

Jedným z nich sú postoje spolužiakov k jednotlivcovi s postihnutím. Na základe výskumov, ktoré sa zaoberali práve týmto faktorom ako predpokladom úspešnej školskej integrácie (Požár, 1992) sa
získali nasledovné informácie o väčšej či menšej akceptácii postihnutia žiakmi bežnej školy:

-najmenej žiakov by akceptovalo mentálne postihnutie
-menej akceptovaní by boli nevidiaci
-nepočujúci
-telesne postihnutí
-najakceptovanejší by boli chybne hovoriaci

Mierne odchýlky výsledkov vznikajú vtedy, ak sa pri administrácii testu poukazuje na to, že medzi jednotlivcov so zrakovým postihnutím sa radia i ľudia, ktorí nosia okuliare, alebo sa bližšie charakterizujú postihnutia.

Integrácia zdravotne postihnutých detí v Slovenskej republike.
Tendencia integrácie zdravotne postihnutých detí sa začala v školstve vo väčšom rozsahu uplatňovať až od roku 1990. Súčasná legislatíva umožňuje vzdelávanie handicapovaných detí tak v materských, "základných, ako aj na stredných školách, pričom sa neodporúča priama
integrácia (žiak v triede) mentálne retardovaných detí.

Umožňuje sa však zriaďovanie špeciálnych tried pri základných školách.

Do budúcnosti so zavedením integrácie detí súvisia niektoré úlohy:(Učeň, 1995, s. 94-95/

-pokračovať s prípravou verejnosti na integráciu,
-prehĺbiť a zdokonaliť prípravu učiteľov na prácu s postihnutými deťmi,
-do prípravy špeciálnych pedagógov zaradiť osvojenie si špeciálnych vzdelávacích programov,
-pripraviť diagnostické postupy, ktoré sa budú opierať o tzv. individuálne vyučovanie, ktoré prebieha v triedach so zdravými deťmi a o tzv. poradenský program (ktoré zisťujú sociálne a akademické spôsobilosti detí), keď' časť vyučovania je venovaná špeciálnym postupom iba s postihnutými deťmi,
-pripravovať špeciálne vyučovacie a výchovné programy,
-vytvárať experimentálne tvorivé tímy učiteľov a špeciálnych
pedagógov,
-v mestách nad 20 000 obyvateľov stavať už iba bezbariérové
školy,
- neustále sledovať výskumné a experimentálne integráciu detí do bežných škôl, zavŕšením čoho by mala byť výrazná školská a legislatívna reforma. /1/ s. 168-171