Demencia

Demenciou rozumieme prerušenie normálne začatého duševného vývinu, zaostávanie normálneho vývinu a stratu už nadobudnutých duševných schopností. Podľa V. Gaňu (1962) hovoríme o demencii v tom prípade, ak sa deti do istého veku (minimálne 2 roky) vyvíjali normálne, dosiahli primeraný stupeň psychického vývinu, ale potom boli postihnuté zápalom mozgu, mozgových blán alebo úrazom mozgu. Ich vývin sa potom – v porovnaní s ostatnými deťmi – prerušil. Na rozdiel od oligofrénie ide teda o nadobudnuté zníženie výkonnosti, diferenciácie a štruktúrovanosti intelektu, a to po 2. roku života. Ak ide o totálnu demenciu, potom okrem zníženia úrovne intelektu sa v značnej miere znižujú všetky formy poznávacej činnosti, charakteristická je nekritickosť voči vlastnému stavu, konaniu, výrokom. Paralelne sa mení aj emocionálna sféra, strácajú sa alebo sa menia vlastnosti vôle, degraduje osobnosť, ubúda až sa úplne stráca záujem a aktivita.

Deteriorácia

Deteriorácia je síce v prvom rade klinickým problémom, ale predstavuje aj veľa všeobecných vývinovo psychologických aspektov. definuje sa ako postupná strata funkcie alebo „orgánu“, pričom ide o počínajúce alebo také diskrétne zmeny, ktoré bežnému vyšetreniu unikajú. Ako ilustráciu možno uviesť postupnú stratu zrakovej ostrosti, ktorú daný jednotlivec zbadá až vtedy, keď už strata dosiahla istú hodnotu (napr. potrebuje okuliare +0,5).


Regresia

Regresia znamená návrat, zvrat vývinu, úpadok na skoršie vývinové štádium niekedy následkom straty už rozvinutých schopností a niekedy znovuobjavením sa skorších vzoriek správania sa a foriem reakcií (napr. objavenie sa detinských vzoriek správania sa u starcov). Regresívne črty správania sa môžu objaviť aj prechodne. Za určitých podmienok sa u človeka môžu narušiť, oslabiť alebo jednoducho „vypnúť“ vyššie a zraniteľnejšie funkčné systémy a správanie začínajú riadiť systémy staršie, primitívnejšie. Príkladom môže byť stav paniky, v ktorom človek prestáva racionálne ovládať svoje konanie a začína sa správať pudovo. Regresia môže trvať aj veľmi krátko, napr. v alkoholickom opojení v sne, v hypnotickom stave, alebo môže trvať mesiace, niekedy až do konca života (v dôsledku duševnej choroby, staroby a pod.). Regresia však nikdy neznamená jednoduchý návrat, najmä preto, že súčasné, vyššie štruktúry regulácie správania nie sú úplne vyradené z činnosti a jednak preto, že sociálne prostredie značne obmedzuje možnosti jednoduchého návratu (napr. najbližšie sociálne prostredie starého človeka neustále upozorňuje na jeho detinské správanie, čo môže do istej miery také správanie zabrzdiť).