5.Psychologické testy

V psychológii sa široko používajú psychologické testy, pre ich nesporné prednosti. Do značnej miery to platí aj o používaní psychologických testov pri skúmaní ľudí s rozličným druhom postihnutia, aj keď práve v tejto oblasti sa vyskytujú nemalé problémy. Používanie psychologických testov na skúmanie postihnutých jednotlivcov komplikuje totiž rad vážnych problémov. Predovšetkým treba konštatovať, že existuje len veľmi málo psychologických testov, vyvinutých pre populáciu ľudí s rozličným druhom postihnutia. Psychológovia sú teda nútení používať testy, ktoré boli vyvinuté pre normálnu, intaktnú populáciu, čo si však skoro vždy vyžaduje isté úpravy, adaptácie týchto testov. Tak napríklad niektoré psychologické testy sa pre nevidiacich prepisujú do slepeckého (Braillovho) písma. Rýchlosť čítania tohto písma je však menšia ako pri čítaní normálneho písma, takže treba prispôsobovať čas vymedzený na riešenie jednotlivých položiek v teste. Je známe, že rýchlosť čítania Braillovho písma je asi tri krát nižšia ako písma normálneho. Zdalo by sa, že stačí predĺžiť tri krát čas určený na riešenie položiek v teste. Problém však nie je ani zďaleka taký jednoduchý. Individuálne rozdiely v rýchlosti čítania Braillovho písma sú totiž oveľa väčšie ako pri čítaní normálneho písma, takže niektorí nevidiaci čítajú skoro tak rýchlo ako priemerný čitateľ číta bežný text (títo jedinci budú trojnásobným predĺžením času značne zvýhodnení) a niektorí nevidiaci čítajú slepecké písmo až päťkrát pomalšie ako priemerní čitatelia bežného písma (títo nevidiaci budú v značnej nevýhode a výsledky dosiahnuté v teste nebudú určite validné). Ďalší problém je v tom, že testy vypracované špeciálne pre postihnutých, sa dajú len veľmi ťažko štandardizovať, čo vyplýva jednak z pomerne malého počtu niektorých skupín postihnutých a jednak zo skutočnosti, že skupiny postihnutých sú z hľadiska stupňa postihnutia etiológie a času kedy k postihnutiu došlo, značne heterogénne. Pri používaní psychologických testov na ľudí s postihnutím treba teda dodržiavať celý rad princípov alebo pravidiel.

1. Predovšetkým sa psychológ musí oboznámiť so základnými charakteristikami daného postihnutia, s možnosťami a obmedzeniami vyplývajúcimi z daného postihnutia, najmä s osobitosťami komunikácie jednotlivcov s daným konkrétnym postihnutím. Mnohí psychológovia, ktorí vyšetrujú postihnutých pomocou psychologických testov si túto nutnosť neuvedomujú, takže ich neskúsenosť v práci s postihnutými môže viesť k nesprávnym záverom.

2. Treba si uvedomiť, že špeciálne pre postihnutých bol vyvinutý len značne obmedzený počet psychologických testov. Z toho vyplýva nutnosť používať testy skonštruované pre intaktnú populáciu a na tejto populácii aj štandardizované. Porovnávanie výsledkov testov u postihnutých s normami platnými pre intaktnú populáciu je preto nutné robiť vždy veľmi citlivo a opatrne.

3. Z predchádzajúceho bodu vyplýva aj nutnosť prispôsobiť testy vytvorené pre intaktnú populáciu jednotlivcom s daným druhom postihnutia. Také prispôsobenie si však vyžaduje značné skúsenosti. Napr. pre slabozraké deti nestačí iba zväčšiť písmo, ale je potrebné aj adekvátne zmeniť niektoré položky v teste tak, aby daná položka mala pre postihnutého reálny zmysel. U nepočujúcich detí je nevyhnutné presvedčiť sa pred použitím verbálnych testov, či dobre chápu použité abstraktné pojmy, prípadne je nutné niektoré pojmy vysvetliť. Všetky podobné úpravy (napr. aj prípadné predĺženie času určeného na riešenie jednotlivých položiek v teste), pochopiteľne, sťažujú hodnotenie výsledkov dosiahnutých v teste na základe noriem, ktoré boli vypracované pre intaktnú populáciu a vyžadujú si aj značnú skúsenosť z práce s postihnutými jednotlivcami.

4. Pokiaľ ide o výsledky dosiahnuté v testoch, validnejšie sú nadpriemerné výsledky, skeptickejšie sa treba stavať k výsledkom podpriemerným, keďže môžu byť zapríčinené ťažkosťami vyplývajúcimi z postihnutia, nepochopením úlohy, slabou motiváciou, resp. neskúsenosťou testátora.

5. Postihnutým treba zásadne všetky testy administrovať individuálne, pričom mimoriadnu pozornosť a veľa času treba venovať cvičným úlohám, kým sa nepresvedčíme, že postihnutý skutočne pochopil, čo sa od neho žiada. Často treba cvičné úlohy uvedené v teste doplniť o niekoľko ďalších príkladov.

6. Pri testovaní postihnutých (a najmä mentálne postihnutých) je nevyhnutné zabezpečiť vhodnú motiváciu, pretože slabé výsledky sú často zapríčinené nezáujmom postihnutého pracovať s testom. Navodenie adekvátnej motivácie je však často problematické a vyžaduje si od psychológa značnú invenciu.

7. Pri skúmaní postihnutých jednotlivcov majú psychodiagnostické testy charakter pomocných metód a rozhodne ich treba vždy dopĺňať ďalšími metódami, najmä dlhodobým pozorovaním, rozhovorom, experimentom atď.

Napriek uvedeným a prípadným ďalším možným ťažkostiam osobitostiam a obmedzeniam využívanie psychodiagnostických testov je pri náležitej odbornej erudícii nesporne značným prínosom pre poznanie možností, schopností, vlastností i obmedzení postihnutých ako východisko pre ďalšiu vedeckú, výchovnú, poradenskú i reedukačnú činnosť.